V Bitke o Teruel sa bojovalo o každý dom či ulicu.
Ulrich Schneider, generálny tajomník Medzinárodnej federácie účastníkov odboja
Foto – archív redakcie
Jednou z najvýznamnejších vojenských akcií počas španielskej občianskej vojny z hľadiska počtu obetí a strategických dôsledkov bola bitka o Teruel. Trvala od 15. decembra 1937 do 27. februára 1938.
Mesto Teruel vo východnej časti krajiny malo pre fašistov nielen symbolickú funkciu, ale bolo aj strategicky dôležité. Kontrolovalo totiž dopravné trasy cez republikánske územie. Republikánsky premiér Juan Negrín videl v dobytí mesta možnosť stabilizovať svoj vplyv nad katalánskymi priemyselnými závodmi a ich výrobou. Očakávalo sa, že útok na Teruel zabráni útoku Frankových vojsk na Madrid.
Republikánskym silám sa podarilo obkľúčiť mesto 15. decembra 1937. O šesť dní neskôr do neho vpochodovali republikánske jednotky, no nacionalisti kládli zúrivý odpor. Bojovalo sa o každý obytný dom, napokon, svedkom toho bol aj vojnový reportér a spisovateľ Ernest Hemingway. O význame mesta svedčí fakt, že Franco vyslal Severnú armádu o sile stotisíc mužov, aby mesto dobyla späť. Nemecké lietadlá štartovali z piatich letísk, na tieto útoky boli nasadené dve letky lietadiel.
Frankisti mali podporu Nemeckej ríše, ktorá nasadila bombardéry Légie Kondor a aby boli bližšie k Teruel, presunulo sa jej veliteľstvo do Bronchalesu. Légia podnikala početné nálety na mesto aj počas vianočných sviatkov. Po urputnom boji však začiatkom januára republikáni mesto dobyli a Teruel bol v rukách Španielskej republiky.
Desiatky tisíc mŕtvych a ranených
Na obrane mesta sa od začiatku roka 1938 podieľali aj Interbrigadisti. Dvoch z týchto bojovníkov by sme si radi pripomenuli menovite: Kurt Julius Goldstein, niekoľko rokov politický tajomník FIR vo Viedni, bol v bitke o Teruel zranený. Francúzsky antifašista Josep Almudéver Mateu, ktorý zomrel v máji 2021 vo veku 102 rokov, bol ako dobrovoľník republikánskej armády tiež zranený. Po zotavení pokračoval v boji v radoch Medzinárodných brigád.
Francove sily mohli postupovať aj vďaka operáciám nemeckého a talianskeho letectva, ktoré masívne kobercovo bombardovali republikánske pozície. Zhruba v polovici februára 1938 sa im podarilo mesto obkľúčiť, no väčšine republikánskej armády sa podarilo uniknúť. Keď 22. februára padol Teruel do rúk Francových síl, v meste zostalo len 14 500 vojakov.
Výsledok bitky, do ktorej sa zapojilo viac ako 200 tisíc ľudí, bol zničujúci. Francovo vojsko stratilo približne 40 tisíc mužov, z toho štvrtina zomrela na omrzliny. Straty republikánskej strany boli ešte väčšie, približne 60 tisíc mužov. Vo vzdušných bojoch zničila Légia Kondor oveľa viac republikánskych lietadiel ako sama stratila. Okrem toho ukoristili nacionalisti mnoho ton cenného materiálu, munície a vojnovej techniky. Bitka o Teruel s pouličnými bojmi a mrazom bola podľa historikov jednou z najstrašnejších bitiek vo vojne.
Nezabúdame na bojovníkov a obete, ktorí pred 85. rokmi položili na tejto frontovej línii svoje životy, zdravie a slobodu na obranu Španielskej republiky. Napriek vojenskej porážke má bitka o Teruel veľký symbolický význam.
(red. krátené, medzititulky Bojovník)