Ako priekopník moderných technológií v sochárstve, pedagóg, spoluautor koncepcie viacerých kultúrnej ustanovizní a aktivít, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského umenia v druhej polovici minulého storočia.
Narodil sa 15. mája 1921 vo Varíne pri Žiline. Jeho otec roľník, hoci bolo v rodine deväť detí, si dal záležať na kvalitnom vzdelaní svojich troch synov. Tí sa ako prví z dediny učili na stredných školách a neskôr získali aj vysokoškolské diplomy. Alexander študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a sochárstvo na Akadémii výtvarných umení v Prahe.
V rokoch 1949 až 1972 pôsobil ako pedagóg na VŠVU, po tzv. normalizácii spoločnosti ako slobodný umelec. Už v 50. rokoch vytvoril niekoľko rozmerných plastík (napr. Detvan), čo neskôr zúročil pri koncipovaní sochy Víťazstvo na Slavíne. Začiatkom 60. rokov v tvorbe využíva nové materiály z kovov (Kone, Milenci, Myšlienka, Slncový kôň, Raketostroj a Kvet). Venoval sa aj sakrálnym motívom (Zmŕtvychvstanie Krista).
Je autorom prvého hodnotného portrétu národného hrdinu Mirka Nešpora. Známym sa stal pre vytvorenie rozsiahleho súboru partizánskych piet. Pre verejnosť podnetnou, no pomerne málo známou skutočnosťou je, že majstrov autorský podpis nesie Pomník SNP v Lubietovej z roku 1954.
V tvorbe sa venoval najmä dekoratívnym výtvarným dielam, zo štýlov mu bol inšpiráciou konštruktivizmus. Okrem monumentálnych diel, bol portrétistom veľkej kvality. V galérii prinášame aspoň časť z vynikajúcich portrétov Vladimíra Mináča, Miroslava Válka, Aurela Stodolu, Bohdana Warchala, Jána Cikkera, Viliama Plevzu a ďalších. Z materiálov si na portréty vybral bronz.
Trizuljak sa zaslúžil o založenie viacerých stredných umeleckých škôl a galérií – v Trenčíne, Nitre, Humennom či Galérie mesta Bratislava. Podporoval rozvoj kultúrneho života na Slovensku, vrátane medzinárodnej výstavy mladých umelcov Biennale Danubius a Sochy piešťanských parkov. Inicioval vznik Slovenského fondu výtvarných umení a už neexistujúcich dielní Umeleckých remesiel.
S manželkou, akademickou maliarkou Evou Trizuljakovou, mali osem detí. Najstarší syn Marek je významný sklársky výtvarník pôsobiaci v Česku. Okrem Klementa (zhotovil pre Slavín z borovicového dreva veľký pravoslávny kríž) pracuje ako architekt aj syn Alexander. Najmladšia dcéra Pavla Lazárková Trizuljaková sa zase stala vyhľadávanou umeleckou návrhárkou.
Docent Trizuljak zomrel 15. októbra 1990 v Bratislave.
Alexander Trizuljak – Partizánska pieta, bronz 1956, v. 38 cm – majetok Považskej galérie umenia P 351. 
Alexander Trizuljak – Partizánska pieta, bronz 1957, v. 40, 5 cm – SVK SNG.P 582. 
A. Trizuljak – Hlava sovietskeho vojaka – Slavín. 
Alexander Trizuljak – Hlava sovietskeho vojaka z Pamätníka na Slavíne, bronz 1959-60 – majetok Galérie mesta Bratislavy B 1251 
A. Trizulljak – Tri Svätoplukove prúty, štúdia exteriérovej plastiky, D1. 
A. Trizuljak – Tri Svätoplukove prúty – exteriérová plastika – D1. 
Alexander Trizuljak: Národný umelec Bohdan Warchal drevo bronz 1951-1990. 
Alexander Trizuljak – Aurel Stodola – portrét, bronz 1950-1958, majetok SNG P 424. 
Alexander Trizuljak – Detviansky fujaráš, bronz 1954, v. 52, 5 cm – majetok SNG P 294. 
Alexander Trizuljak – Zuby, 1960 – 1965. 
Alexander Trizuljak – Milenci, Dulovo námestie v Bratislave, bronz 1962. 
A. Trizuljak – Vladimír Mináč – portrét, detail, bronz 1985, v. 42 cm – majetok GMB B 1573.