A. Vika: Pamätník 2. čs. paradesantnej brigády v Badíne, reliéf Zvítanie, leštená oceľ 1975, architekt E. Stančík.
PhDr. Ladislav Skrak
S menom akad. sochára Alexandra Viku sme sa stretli už v spojitosti s umeleckými aktivitami v rámci mierového hnutia. Povedľa zásluh národného umelca Tibora Bartfaya patril k najvýznamnejším predstaviteľom týchto dôležitých záujmov a aktivít našej kultúry. Docent Vika pokračoval v týchto aktivitách na pôde Slovenskej mierovej rady, v roku 1990 sa stal jej predsedom a potom podpredsedom Slovenskej únie pre mier a ľudské práva (spolu s Martinom Krnom). Budúci rok ho čaká životné jubileum, narodil sa 10. mája 1933 v Bratislave. A tak mu predsedníctvo ÚR SZPB nedávno udelilo Medailu M. R. Štefánika I. st.
Majster Vika pedagogicky pôsobil na Slovenskej technickej univerzite. Realizoval celý rad diel v oblasti monumentálno-dekoratívnej sochárskej a v medailérskej tvorbe. Pripomeňme monument pri vstupe do Nitry s motívom štylizovaného obilného klasu, reliéf vo foyeri budovy Slovenskej televízie v Mlynskej doline, pomník J. A. Segnera na dunajskom nábreží či pamätnú tabuľu s bustou Miloša Ruppeldta v Bratislave. Vytvoril viaceré reliéfy a rozsiahle kresbové štúdie k podnetom Slovenského národného povstania a boja proti fašizmu.
Vrcholné diela tohto umelca sa dotýkajú pomníkovej tvorby, keď ako študent zvíťazil s kolektívom architektov v súťaži na východzí tvar Pamätníka SNP v Nemeckej (objekt Plameň). V roku 1975 zvíťazil v súťaži na Pamätník 2. čs. paradesantnej brigády v Badíne, ktorý koncipoval spolu s architektom Eduardom Stančíkom a uplatnil na ňom súbor námetových dejových a symbolických reliéfnych celkov (Zvítanie, leštená oceľ). Oficiálny názov tohto objektu znie Pamätník sovietskej leteckej pomoci SNP.
Druhý z najnovšie vyznamenaných, akad. maliar Stanislav Harangozó si nedávno slávnostne prevzal z rúk predsedu SZPB Pavla Sečkára Medailu M. R. Štefánika II. st. Narodil sa 19. novembra 1946 v Komjaticiach. V rokoch 1967 až 1973 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov Dezidora Millyho, Vincenta Hložníka a Oresta Dubaya. Do roku 1990 tam aj pedagogicky pôsobil, v rokoch 1990 až 2020 na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.
Realizoval rozsiahly súbor monumentálno-dekoratívnych maliarskych diel v architektúre. Vystavuje doma i v cudzine. Individuálne zahraničné výstavy mal v Ríme, Florencii, Padove, Forli, Lisabone, Mazamete, Bonne, Londýne, Moskve, Varšave, Prahe, Budapešti, Belehrade, v Novom Sade, Splite, Opatiji, Záhrebe, Clermont-Ferrande, Soule, v čase OH v roku 2008 v Pekingu, na EXPO 2010 v Šanghaji, v Ostrihome, Eisenstadte a Haagu.
Docent Stanislav Harangozó nesporne patrí k najvýznamnejším výtvarníkom, ale i k najznámejším umeleckým osobnostiam súčasného výtvarného Slovenska. Jeho tvorba je aj vitalita, múzickosť, akt a krása ženy. To všetko robí motívy a námety Harangozových diel nezabudnuteľnými, ľudskými, zvláštnymi, výnimočnými a srdečnými zároveň. Už svoju diplomovú prácu venoval historickým podnetom SNP a oslobodzovania Slovenska. Vynikajúcu vedutu (dielo ako kompozíciu architektúr) vytvoril aj ako poctu povstaleckej Banskej Bystrici. Neraz rozvíjal vo svojej tvorbe motívy holubice a mieru.
