Veľvyslanectvo RF na Slovensku
Straty, ktoré Sovietsky zväz utrpel počas 2. svetovej vojny, sa dajú ťažko porovnať s ostatnými krajinami, V roku 1941 tu žilo 195 miliónov ľudí, v roku 1946 len 170 miliónov! Keby nebolo vojny, bolo by v ZSSR roku 1945 až 210 miliónov. Z vyše 26,5 milióna neprirodzených úmrtí 8,7 milióna ľudí zahynulo priamo na bojiskách a viac ako 18 miliónov obetí tvoria civilisti zabití útočníkmi, vojnoví zajatci umučení v nacistických koncentračných táboroch. Hitlerovci zrovnali so zemou 1 710 miest a spálili okolo 70-tisíc dedín.
Jednou z najťažších tragédií bola blokáda Leningradu, kde zomrelo od hladu vyše 800-tisíc civilných obyvateľov. To predstavovalo väčší počet ako počas celej vojny stratili Spojené štáty a Veľká Británia vojakov na všetkých frontoch. V obkľúčenom meste dosahovala denná dávka chleba pre robotníkov iba 250 gramov, pre deti a dôchodcov polovica. Okrem toho však nebolo čo iné jesť! Ale ani v týchto podmienkach sa v Leningrade práca podnikov nezastavila a ich výrobky ihneď išli na front.
Obrovské straty utrpelo hospodárstvo. Keď Červená armáda ustupovala, Sovieti evakuovali do tylu všetko, čo sa dalo, zvyšok priemyslu zničili. Spaľovalo sa aj obilie, zvyšné zásoby potravín, dobytok ľudia zahnali preč alebo zlikvidovali. Väčšinu výrobných zariadení na Urale a v Sibíri museli zakladať úplne od začiatku. Pokiaľ ide o vojensko-priemyselné kapacity na začiatku vojny, bol ZSSR tom oveľa horšie ako Nemecko, pre ktoré pracovali nepoškodené podniky celej okupovanej Európy.