T. Bartay: Nad hrobom spolubojovníka, súsošie na bratislavskom Slavíne, 1959-60
PhDr. Ladislav Skrak
Foto – autor.
Považujeme za vhodné venovať sa nielen vývinu, ale aj aktuálnej téme. V slovenskom výtvarnom umení pôsobili, resp. pôsobia dvaja umelci, ktorí sa významne uplatnili v rámci mierového hnutia na Slovensku i v medzinárodnom meradle – národný umelec Tibor Bartfay a akademický sochár Alexander Vika.
Povedľa ich umeleckého profilu a výnimočných výsledkov tvorby reflektujme však na začiatok, a nie náhodou, najmä mierové hnutie samotné, a to pozície aktivít našich umelcov a spoločenského vývinu. Pripomeňme to veršami Spívám spěv míru, či Spýtajte sa materí… Po 2. svetovej vojne išlo o bytostné, nie vyrobené hnutie, ktoré sa týkalo antifašistov, demokratov, významných osobností (P. Picasso, P. Robson, F. Joliot-Curie, M. Gándhi atď.), no napríklad aj československých cirkví.
Slovenské zastúpenie vo Svetovej rade mieru neskôr, v 70. a 80. rokoch, predstavovala umelecká a kultúrno-spoločenská osobnosť Tibora Bartfaya. Získal ocenenie SRM a garantoval aj viaceré návštev Inda Romeša Čandru, v rokoch 1966-1977 generálneho tajomníka a potom 13 rokov predsedu SRM, v ČSSR. Mimochodom, podpredsedom SRM bol aj rodák z Kyjeva, spisovateľ Iľja G. Erenburg, ktorý mal veľa priateľov aj na Slovensku.
Pokračovateľom týchto aktivít, tentoraz na pôde Slovenskej mierovej rady, sa v roku 1990 stalo pôsobenie docenta Viku vo funkcii jej predsedu (ale pripomeňme aj pôsobenie nášho Martina Krna ako podpredsedu) a potom vo vedení Slovenskej únie pre mier a ľudské práva, ktorej predsedom bol nedávno zosnulý Jozef Drozd.
Spomíname to preto, keďže chrbtová kosť nášho Zväzu tkvie práve v týchto mravných súradniciach a ideáloch. Bolo by chybou na to zabudnúť, ale aj nekonať primerane a angažovane proti vojnovým záujmom a zámerom. Či odbojári vojnu chcú? Práve naopak, treba rešpektovať podstatu našich úsilí!
Tibor Bartfay sa stal národným umelcom v roku 1982. Čo všetko vytvoril? Súsošie na Slavíne (vľavo) s názvom Nad hrobom spolubojovníka (1960), pomník oslobodenia v Nitre – Červenoarmejec (1963), Fontánu družby na Námestí slobody v Bratislave (spoluautori akad. sochári Karol Lacko a Juraj Hovorka), fontánu Planéta mieru na Mierovom námestí pred Prezidentským palácom v Bratislave (1981). Z rokov 1964 a 1965 je pamätník obetí politických väzňov, ktorí zahynuli pri Melku a v Mauthausene umiestnený v Slávičom údolí. Ako vrcholný výtvor sochársko-architektonickej syntézy oboch umelcov vznikol v roku 1972 v Bratislave aj Pomník Ľudovíta Štúra.
Bartfay sa venoval tiež Veľkej Morave a cyrilo-metodským podnetom. Pripomeňme Pribinu v Nitre, ale aj geniálne komorné plastiky a portréty slovenských umelcov. V expozícii SZPB nájdete symbolický portrét Mučeník zo Salaspiľsu. Išlo o koncentračný tábor neďaleko Rigy, kde väznili najmä ruských vojnových zajatcov počas 2. svetovej vojny. A vytvoril aj sochu Mikuláša Koperníka pre študentské domovy a desivú Hirošimu pre Račianske námestie v Bratislave.
Alexander Vika pedagogicky pôsobil aj na Slovenskej technickej univerzite. Venuje sa monumentálno-dekoratívnej sochárskej a medailérskej tvorbe. Ešte ako študent zvíťazil s kolektívom architektov v súťaži na Pamätník SNP v Nemeckej (sochársky objekt Plameň). Rovnako sa stal víťazom v súťaži na Pamätník 2. čs. paradesantnej brigády v Badíne (1975). V týchto dňoch sa dožíva 89 rokov.
