Koloman Sokol, dielo L. Novomeský ilustrácia k básni Pašovanou ceruzkou

PhDr. Ladislav Skrak

Pre oblasť umenia nie je samozrejmé uvažovať z pohľadu, akú sme dosiahli veľkú a výnimočnú úrodu. V prípade výtvarnej tvorby o Povstaní a oslobodení Slovenska to však platí.

Ak by chcel ktokoľvek hovoriť niečo iné, doslova by klamal. Ide však o umenie, a tak je nevyhnutné odborne presne diferencovať hĺbku posolstva, pričom v tejto téme prebiehal i proces „parazitovania“ na obsahu alebo prázdnej symboliky a dekorácie.

Najmä v knižnej grafike prebiehal vývoj na mimoriadne vysokej hladine kvality a hodnôt, a tak nie náhodou bilancujeme túto oblasť už na tretie pokračovanie a vrátime sa k nej ešte nie raz.

Vzápätí po oslobodení ponechali sme dosiaľ bokom Františka KudláčaKolomana Sokola. Kudláč ako český výtvarník napomáhal scénickej tvorbe, ale aj ilustrovaniu jednej z prvých kníh memoárov Elena Horanská Rozpomienky na SNP v Turci (1945). Sokol bol už pred 2.svetovou vojnou gigantom slovenskej pokrokovej grafiky. Po vojne sa mienil vrátiť z Mexika, kde výtvarne a pedagogicky pôsobil. Profesúru však nezískal, a tak odišiel do USA. Medzitým vytvoril svetoznámy súbor ilustrácií, drevoryty k zbierke Laca Novomeského Pašovanou ceruzkou (Obroda, 1948).

Slovensko sa usilovalo o návrat umelca do vlasti. Oficiálne ho navštívil D. Roll, neskôr T. Huszár, D. Jančár a J. Kulich. Sokol ako zver (dravec) je symbolom neslávnej CIA, keď ho prešetrovali v rámci Mc Cartyho protiumeleckého ťaženia. Vraj ho však pochválili, keďže v Mexiku cez vojnu presviedčal amerických zbehov, že proti fašizmu v Európe treba bojovať.

Z tohto obdobia zostali nepovšimnuté údaje, ktoré poskytol v knižnom vydaní svojich londýnskych aktivít Vladimír Clementis. Obálku týchto spomienok ilustroval Štefan Bednár a Clementis v nej zverejnil údaj – 55-tisíc mladých Slovákov bojujúcich v armáde USA. Ľudácky literárny a náboženský exil však na hlavu obrátil tieto pokrokové pozície našich krajanov. Predpokladáme, že Matica slovenská pozná tieto súvislosti, veď to boli americkí Slováci, ktorí financovali pamätnú tabuľu 48 martýrom zo Sklabine a Sklabinského Podzámku osadenú v Martine na druhej budove MS.

Zahraničná politika mala nepriame zastúpenie v téme aj neskôr. Išlo o literárne diela Bohuša Chňoupka. Pokiaľ Generála s levom ilustroval nestor Ľudovít Ilečko (Pravda, 1974), knihu Lámanie pečatí Jozef Cesnak (Smena, 1984). Ten potvrdil osobitné a pôsobivé možnosti, ktoré poskytuje kresliarsky základ a tvar, ako i kompozičný námetový záznam.

V ilustráciách kníh pre deti a mládež, ktoré sa viažu k odbojovým podnetom, priraďme okrem Albína Brunovského a Ivana Schurmanna aj Júliusa Machaja a najmä Ferdinanda Hložníka. Hrdinský tón a bohatierske podoby rozprávok znamenala tvorba priameho účastníka SNP Roberta Dúbravca. Obdivuhodne zvládal tiež symbolickú projekciu odkazu povstaleckého vzplanutia. Nedávno nás však, žiaľ, opustil profesor Ľudovít Petránsky, ktorého práce, venované osobitne grafike a antifašistickej téme, završovala monografia o F. Hložníkovi.

Od