Rudolf Wittenberg, 1. podpredseda Ústredného výboru Českého zväzu bojovníkov za slobodu
Dnes si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Pripadá na 27. január a za pamätný deň ho v novembri 2005 vyhlásilo na svojom 42. plenárnom zasadnutí Valné zhromaždenie OSN.
Práve v tento deň totiž 60. armáda 1. ukrajinského frontu Červenej armády oslobodila koncentračný tábor Osvienčim (Auschwitz-II Birkenau). Uvádza sa, že pravdepodobne prvou osobou, ktorá použila slovo holokaust na označenie nacistického vyhladzovania Židov, bol nositeľ Nobelovej ceny za mier Elie Wiesel (1928 – 2016) vo svojom románe La Nuit (1958) vo význame „zničenie ohňom“. Až do amerického televízneho seriálu Holocaust (1978) však tento pojem zostával prakticky neznámy.
V posledných rokoch napríklad izraelský štátny inštitút Jad Vašem a viacerí židovskí historici používajú termín „holokaust“ predovšetkým na označenie vyvražďovania Židov alebo iných skupín, ktoré nemeckí nacisti označili za rasovo menejcenné (napr. Rómov) počas druhej svetovej vojny. Z týchto dôvodov niektorí Židia uprednostňujú pre genocídu ich národa počas druhej svetovej vojny hebrejský výraz šoa (shoah), hebrejsky האושה – teda zničenie, ničenie, deštrukcia.
Nesmieme zabúdať
Holokaust je neoddeliteľne spojený s nacistickou Veľkonemeckou Ríšou, tzv. norimberskými protižidovskými zákonmi a nemeckými nacistickými vyhladzovacími tábormi. V rámci takzvaného „konečného riešenia židovskej otázky“ (Endlösung der Judenfrage) malo byť židovské obyvateľstvo Európy úplne vyhladené. Počet židovských obetí sa zvyčajne uvádza ako šesť miliónov. Počas druhej svetovej vojny nacisti a fašisti zavraždili približne dve tretiny európskych Židov.
Po druhej svetovej vojne bola Európa vybudovaná na prísľube mieru. Napriek tomu sa nepodarilo antisemitizmus a nenávisť úplne vykoreniť. Preto si treba neustále pripomínať udalosti, ako je nemecký nacistický holokaust a to, čo ho umožnilo. Antisemitizmus a neznášanlivosť treba potláčať vo všetkých prejavoch.
(red. krátené)