Ján Rohár, Braňo Ondruš
foto fb Zuzana Čaputová a archív redakcie
Vysoké štátne vyznamenania udelila prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky. Medzi dvadsiatimi ôsmimi ocenenými sa objavili aj dvaja členovia SZPB, Vladimír Strmeň a Ján Paľovský. Keďže druhý menovaný zomrel len nedávno vo veku 103 rokov, dostal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam.
Účastník druhej svetovej vojny a SNP, Ján Paľovský, bol suverénne najstarším členom ZO SZPB Jána Bulíka v bratislavskej Petržalke. Ešte koncom októbra sme ho ako členovia výboru ZO navštívili priamo v domove seniorov v Tomášove, aby sme mu odovzdali Pamätnú medailu ministra obrany SR k 75.výročiu SNP a skončenia druhej svetovej vojny.
Čulý až do konca
Stretli sme tam vitálneho dôchodcu, ktorý ani náhodou nevyzeral na svoj neuveriteľný vek. Ťažko dnes môžeme uveriť, že už nie je medzi nami človek, ktorý sa ešte na jeseň tešil pomerne dobrému zdraviu napriek tomu, že celý život neužíval takmer žiadne lieky. Zdravotná sestra nám s úsmevom na tvári povedala, že ona sama „ich užíva viac než on“.
Pokojne sediac vo svojom kresle spomínal na udalosti, ktoré prežil. Napriek tomu, že sa aktívne zúčastnil na bojoch v Povstaní a na východnom fronte, nikdy nevystrelil z pušky. Jeho úloha ako rádiotelegrafistu bola iná a kľúčovou sa stala počas SNP, keď dostal na starosť pripraviť rádiotelegrafickú spojovaciu sieť a šifrovacie kľúče. Rádiostanicu postavil aj v Harmanci a neskôr pripravil rádiové spojenie aj pre povstalecký štáb na Donovaloch. Práve za tieto činy mu prezidentka udelila Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Počas svojho rozprávania nám Ján Paľovský priblížil aj povojnové časy, keď dlhé roky pôsobil v rozličných funkciách v rámci poštovej služby. Isté obdobie bol dokonca starostom obce Rimavská Baňa.
Je len na škodu, že prezidentka a jej tím si v súvislosti s vyznamenaním nespomenuli na Jána Paľovského v čase, keď žil. Oceneniu naživo by sa iste veľmi potešil. Aktívnych účastníkov Povstania z roka na rok ubúda, cenné je každé stretnutie s nimi. Azda Zuzana Čaputová v budúcnosti prihliadne najmä v prípade vojnových veteránov aj na časový faktor.
S neodmysliteľnou harmonikou
Druhého vyznamenaného, Vladimíra Strmeňa (narodený r. 1928), netreba čitateľom našich novín osobitne predstavovať. Veď jeho povstalecké hrdinstvo sa dokonca stalo námetom aj pre hraný film, ktorý pred dvoma rokmi uviedol režisér Juraj Štepka a vtedajší generálny riaditeľ Múzea SNP, Stanislav Mičev.
Len nedávno sme písali o jeho návšteve medzi žiakmi a študentmi v Senci. Predvlani sa národu i kriticky voči vládnym politikom prihováral z pódia ústredných osláv Povstania v Banskej Bystrici. Napriek vysokému veku má stále sily na rozdávanie povstaleckých spomienok a skúseností. Vždy pri tom rád zahrá na svojej neodmysliteľnej harmonike.
Za Bojovník a jeho čitateľov mu k udeleniu Radu Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu, srdečne gratulujeme.
Hana Gregorová a Ladislav Vrteľ
Rad Ľ. Štúra II. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o ľudské práva a slobody udelila prezidentka spisovateľke, osvetovej pracovníčke a obhajkyni emancipačných snáh žien, Hane Gregorovej (1885 – 1958). Po smrti manžela, známeho prozaika a dramatika, Jozefa Gregora Tajovského, sa v roku 1940 presťahovala do Prahy, kde sa zapojila do protifašistického hnutia.
Pribinov kríž I. triedy za kultúrny rozvoj najmä v oblasti heraldiky získal Ladislav Vrteľ (1953). O. i. navrhol súčasný štátny znak a vlajku SR. Členovia SZPB ho poznajú z cyklu prednášok o používaní fašistickej a nacistickej symboliky v dnešných podmienkach, vrátane emblémov ĽSNS. Hoci išlo o udeľovanie ocenení pri príležitosti okrúhleho výročia vzniku SR, bol paradoxne tento významný heraldik spolu s bývalým prezidentom Michalom Kováčom (1930-2016) jediným oceneným, ktorý sa podieľal na vytvorení slovenskej štátnosti pred troma desaťročiami.