Delegácia OblV Banská Bystrica pri obnovenom Pamätníku obetiam fašizmu v Kremničke 10. novembra.

Jana Borguľová

Foto – autorka a Múzeum SNP

V každoročnom pláne činnosti oblastného výboru SZPB v Banskej Bystrici má pevné miesto novembrová pietna spomienka pri Pamätníku obetiam fašizmu v Kremničke.

Tragické udalosti po obsadení srdca Povstania nás zaktivizovali do intenzívnej spolupráce nielen s krajským mestom, orgánmi štátnej správy a ďalšími organizáciami, ale najmä so školami všetkých stupňov.Prejavovalo sa to v početnej účasti žiakov a študentov, ktorí na podujatí aktívne vystupovali, kládli kamienky a zapaľovali sviečky. Zároveň si tak postupne utvárali vzťah k tomuto historickému priestoru. Fungovalo to do roku 2019.

Pozoruhodný areál v Kremničke

Vinou epidemiologických opatrení sa už druhý rok pietna spomienka obmedzuje iba na položenie venca delegáciou OblV na čele s predsedom Jánom Pacekom. Tohto roku 10. novembra. Pričom členovia SZPB ocenili vedenie Banskej Bystrice, ktoré sa postaralo o úpravu zrekonštruovaného pomníka a o doplnenie informačného systému pre návštevníkov i náhodných okoloidúcich.

Areál nie je pozoruhodný iba kvôli uvedenej tragickej udalosti, ale aj pre samotný vzhľad. Autorom pamätníka sprístupneného v roku 1949 bol národný umelec Dušan Jurkovič. V roku 1995 ho doplnil pomníček zavraždeným židovským obyvateľom – symbolický svietnik menora. Navrhol ho slovensko-izraelský architekt Juraj Arieh Fatran.

V priestore južne od obce Kremnička vykopali v októbri 1944 protitankové zákopy na obranu Bystrice. Po potlačení SNP nacistické okupačné sily zhromažďovali vo väzení krajského súdu zajatých povstaleckých vojakov a partizánov, ale aj civilistov obvinených z podpory protifašistického odboja a pomoci rasovo prenasledovaným. Na začiatku novembra už bola väznica preplnená, preto vydali rozkaz na ich postupnú likvidáciu.

          

Výkonom tejto akcie nemeckí nacisti poverili špeciálnu jednotku Einsatzkommanda – 14 a 5. rotu Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Pre hromadné popravy vybrali práve miesto pri Kremničke. K prvej došlo 5. novembra 1944. Postupne privážali v niekoľkých vlnách ďalších žalárovaných až do 5. januára 1945. Hoci následne ťažisko masovej likvidácie antifašistov presunuli najmä do vápenky v Nemeckej, k vraždám dochádzalo naďalej i v Kremničke.

Medzi zavraždenými aj 58 detí

V šiestich masových hroboch sa po apríli 1945 našlo až 747 obetí, čo robí tento masaker najväčším vojnovým zločinom spáchaným na Slovensku. Medzi nimi bolo 211 žien a 58 detí! Podstatnú časť tvorili obyvatelia židovského pôvodu (450). Okrem iných tu zavraždili desiatky Rómov a časť zostrelených príslušníkov anglických a amerických leteckých síl. Mnohé rodiny si po vojne identifikované obete pochovali inde, no okolo 400 ľudských tiel tu zostalo.

Spomienky na krvavé udalosti v Kremničke sú prítomné po celej Banskej Bystrici zásluhou tzv. stolpersteinov. Autorom projektu je nemecký sochár Gunter Demnig, ktorý donedávna osobne osádzal „kamene zmiznutých“ s jednotnou formou vo veľkosti 10-krát 10 centimetrov a s mosadzným povrchom.

Momentka – záber z procesu s členmi POHG.




Kamene zmiznutých pribúdajú

V texte sa uvádza meno, dátum narodenia, zatknutia a miesto zavraždenia. Ukladajú ich pred domami ľudí, ktorí prišli o život v období holokaustu a nacistického režimu.

Od roku 1995 ich pribudlo v 25 európskych štátoch okolo stotisíc. Na Slovensku v 24 mestách a obciach približne 250, z toho 29 v Banskej Bystrici. V meste kamene pomáha osadzovať občianske združenie Antikomplex.sk, za ktorým sú mládenci Andrej Čierny a Jakub Lunter.

Naposledy sa tak stalo 6. novembra 2021, keď v Lazovnej ulici pribudli štyri na pamiatku rodiny Jána Vanča, ktorý v pivnici svojho domu ukrýval ranených partizánov a židovských spoluobčanov. S manželkou Annou a synmi Pavlom a Jánom skončili v Kremničke…

Od