Boris Zala, filozof a publicista
Foto – archív redakcie
AG – Gymnasium Melle
Udalosti posledných týždňov ukázali zásadný zlom, ktorý sa vinie telom slovenskej spoločnosti. Udelenie štátneho vyznamenania členom Bielej légie (v postupnom rade od predsedu NR SR Borisa Kollára po prezidentku Zuzanu Čaputovú), ktorí sa neusilovali o nič menej ako o obnovu klérofašistického režimu: že sa pani prezidentka za toto rozhodnutie ospravedlnila, nič nemení na fakte, že sa na štátnej úrovni legitimizovali, ba priam heroizovali postavy spojené s ľudáckou formou fašizmu.
Ani sme sa neotriasli z tejto horúcej sprchy a Igor Matovič, hlava súčasnej vládnej koalície, sa nepokryte spojil s fašistami na parlamentnej pôde, len aby mu prešiel jeho „prorodinný zákon“. Vôbec nejde o samotný zákon. Rodinám treba pomôcť, ale to je možné aj úplne rozdielnymi modelmi, ako to predložil minister financií.
Ide však o to, že líder OĽaNO demonštratívne kotlebovcom poďakoval, zdôraznil, že majú „srdce“ (čím vlastne len povedal, že tí ostatní a jemu neposlušní majú „kameň“) a privinul ich na hruď „prorodinnej koalície“; za ktorej hlavu sa, samozrejme, sám pasoval: „Naozaj som hrdý, že sa k nám pridali ľudia aj z ĽSNS, aj zo strany Život…“
Neviem od počiatku pochopiť, ako vôbec niekto mohol pokladať Matoviča za demokrata. Toho Matoviča, ktorý pod svoje politické krídla vťahoval všetky tie podivuhodné náboženské zoskupenia a prúdy, ktoré sa nepokryte vždy vyznačovali fanatizmom, sektárstvom, temnárstvom a mysticizmom. Dôsledkom je – nech to neujde našej pozornosti – permanentné a obsedantné predkladanie zákona o zákaze interrupcií, priam chorobné ťaženie usilujúce o podriadenie života ženy cirkevnej dogmatike.
Ak už nebudem vymenovávať celý rad ďalších národno-klerikálnych útokov, likvidáciu Múzea SNP spomenúť musím. Je to tá istá línia: znehodnotiť Povstanie, redukovať ho na neúspešnú vojenskú operáciu. A buďte si istí, že zasa sa začnú drať na povrch interpretácie, ktoré ho nebudú pokladať za zápas proti nacizmu, za demokraciu a civilnú republiku, ale ako boľševickú operáciu proti slovenskému národu…
Jednoducho to, čo Matovič eufemicky označil ako „prorodinnú koalíciu“, nie je ničím iným ako konzervatívno-fašistickou väčšinou v parlamente. Túto väčšinu umožňuje predovšetkým stále pretrvávanie historických väzieb katolicizmu s „farskou republikou“. Z tohto zväzku sa podnes neoslobodili ani rozličné časti a prúdy katolíckej cirkvi; ale ani politické strany vydávajúce sa za „kresťanské“ a konzervatívne. (V skutočnosti sú to katolícke prúdy naviazané na tú najdogmatickejšiu ideologickú časť aj v samotnej cirkvi.)
K tomuto prúdu nepochybne patrí veľká časť OĽaNO, Sme rodina, Kuffov Život, Záborskej Kresťanská únia, Kotlebovci a Republika. Tento konzervatívny prúd sem-tam selektívne podporuje aj Smer, ktorý už dlhodobo operuje v tomto priestore.
Ak chcú byť dnešné politické strany skutočne antifašistické, musia si uvedomiť, že je nevyhnutné vyhraniť sa práve voči tomuto prúdu. Nie prázdne reči o demokracii, západnej orientácií či o všetko ospravedlňujúcom boji proti Ficovi, ale práve ostré protipostavenie sa tejto konzervatívno-fašistickej aliancií je kľúčovou, ba osudovou výzvou pre Slovensko.