Člen predsedníctva ÚR SZPB Štefan Baláž pri pietnom akte.
Branislav Balogh
Boje o Slovensko v roku 1919 a ich obete si v Tisovci uctili celodenným podujatím, ktoré bolo realizované ako jedna z aktivít Prepni na Revúcu a organizátori plánujú pokračovať aj ďalšími ročníkmi.
Na spomienke nechýbal ani člen predsedníctva ÚR SZPB a predseda OblV Rimavská Sobota Štefan Baláž, predstavitelia odboru pre vojnových veteránov Ministerstva obrany ČR no ani zástupcovia ČSOL z Hodonína.Historik Viktor Brádňanský viedol pochod po stopách bitky o Tisovec. Od ranných hodín sprevádzal účastníkov po miestach, kde naši vojaci a legionári v júni 1919 zvádzali boje s vojakmi Maďarskej republiky rád. Niekoľko padlých legionárov a príslušníkov domáceho vojska pochovali priamo v meste.
Na pietnom akte zástupcovia Ministerstva obrany ČR, SZPB, OZ Gemerské grúne a mesta Tisovec vzdali hold hrdinom bojov o Slovensko. V roku 2020 na vojenskom cintoríne, ktorý je súčasťou evanjelického, OZ Gemerské grúne s dotáciou BBSK a podporou MO ČR obnovilo 13 samostatných hrobov a jeden hromadný s 13 telami padlých.
Na mestskom úrade nasledovala prednáška historikov o málo známej kapitole bojov po skončení 1. svetovej vojny. Historik Lukáš Lexa priblížil vtedajšiu vojensko-politickú situáciu, keď vracajúci sa legionári stáli pred výzvou obsadiť južné územie ČSR. Priblížil ich anabázu v zahraničí, no aj spor o Tešínsko vrcholiaci v sedemdňovej vojne medzi ČSR a Poľskom. Priebeh bojov v regióne Gemer-Malohont predstavil historikViktor Brádňanský. Zaujímavosťami a kuriozitami z tejto kapitoly dejín nás pri závere prednášok previedol historik Ferdinand Vrábeľ.
„Najintenzívnejšie boje proti maďarskej Červenej armáde prebiehali od ktorá 30. mája 1919, kedy spustila generálnu ofenzívu na Slovensku, známu aj ako Severná výprava“ priblížil Bradňanský a pokračoval: „Jej príslušníci chytali uvedomelých Čechoslovákov a neraz ich rovno na mieste popravovali.“ Len v bitke o Tisovec padlo približne 40 mužov. Skončila sa 15. júna po brisknom výpade vojenských jednotiek pod vedením pplk. Josefa Votrubu.
Od novembra 1918 do augusta 1919 zahynulo v bojoch o Slovensko vyše 800 československých vojakov a takmer 2000 ich zostalo nezvestných.
Najvyššia rada mierovej konferencie vo Versailles už 12. júna schválila čs.-maďarskú hranicu, no definitívne to spečatila až Trianonská mierová zmluva zo 4. júna 1920.
