Martin Krno
Foto – Jan Bíma
Po vlaňajšej prestávke spôsobenej pandémiou Covidu 19 sa Predsedníctvo ÚR SZPB 7. až 9. septembra
stretlo v horskom hoteli na severnej Morave s členmi Výkonného výboru ÚV ČSBS na tradičnom
spoločnom rokovaní.
Ešte predtým sa uskutočnilo samostatné zasadanie PÚR nášho Zväzu, na ktorom sme sa venovali bežnej
agende, plneniu uznesení, činnosti oblastných výborov, plneniu rozpočtu na tento rok, ako aj
o obsahovému zamerania dvojdňovej porady tajomníkov OblV SZPB v októbri pri Zvolene.
Vyhlásenie k členom a občanom
Na druhý deň sa uskutočnilo oficiálne rokovanie s českými kolegami. Vzájomne sme sa informovali o
situácii v našich krajinách najmä ohľadom pokusov o spochybňovanie zásad protifašistického odboja,
udelili zväzové vyznamenania aktivistom z oboch združení a prijali spoločné Vyhlásenie k svojim členom
a občanom Českej a Slovenskej republiky.
Predseda SZPB Pavol Sečkár odovzdal Medailu Za vernosť predsedovi ČSBS Jaroslavovi Vodičkovi
a podpredsedovi Emilovi Kulfánkovi, Medailu M. R. Štefánika I. stupňa predsedníčke OblV ČSBS Nový
Jičín Emilii Bartoňovej. Medzi ocenenými bol aj mladý starosta obce Tršice Pavel Kováček, ktorá úzko
spolupracuje s českými odbojármi.
Kytice k pomníku
Pri tejto príležitosti sme položili kytice kvetov k pomníku v miestnej časti Zákřov, kde sa na sklonku 2.
svetovej vojny odohral príbeh, aký nemal v širokom okolí obdobu. Od júna 1942 sa tu počas holokaustu
ukrývala štvorčlenná rodina Wolfovcov z neďalekého Olomouca, aby sa tak vyhla transportu do Terezína.
Mnohí miestni o tom vedeli, všestranne jej pomáhali, nik ju neprezradil.
V apríli 1945 pri gestapáckej razii proti obyvateľom, ktorí mali spolupracovať s partizánmi, zatkli 18-
ročného Otta Wolfa. S ďalšími 18 mužmi z dediny ho mučili a 20. apríla v lesnej chate na Kyjanici
všetkých zaživa upálili. Najmladší z nich Vladimír Švarc mal sotva 15 rokov. Súčasne podpálili v Zákřove
viacero domov.
Aj Vlasovci vraždili odbojárov
Na tejto krvavej akcii sa podieľali príslušníci 574. kozáckeho práporu, ktorý bol súčasťou kolaborantskej
Vlasovovej armády. „Preto dodnes,“ povedal nám starosta Kováček pri prijatí na radnici, „pri počutí slova
vlasovci každému v Tršiciach zhorkne jazyk.“ Na rozdiel od mnohých Pražanov. Takmer dvojtisícovú obec
oslobodili vojaci Červenej armády 8. mája 1945.
Záver spoločného pracovného i neformálneho stretnutia vedenia oboch organizácií sa nieslo v príjemnej
atmosfére počas večerného Na posedenia posedením pri cimbalovke, ktorá vyhrávala aj slovenské
pesničky, Na Kráľovej holi nevynímajúc.
Spoločné rokovanie potvrdilo, že prepojenie našich organizácií nemá len historické korene, ale spočíva aj
v blízkosti aktuálnych úloh a problémov, ktoré musíme prekonávať a najmä v blízkosti výziev, medzi
ktorými dominuje úloha aktivizovať a získavať pre spoluprácu či dokonca členstvo mladých antifašistov.