Martin Krno
Od ústredných osláv 78. výročia SNP uplynul mesiac, ale v diskusiách na rozličných sociálnych sieťach sa k nim autori neustále vracajú. Samozrejme, uštipačne, do veľkej miery oprávnene kriticky, no neraz si viacerí škúľaví ostrostrelci za terč vyberajú práve náš Zväz. Hoci sme v tom nevinne.
Treba priznať, že pondelok 29. augusta prežitý v Banskej Bystrice bol nezáživný, až nudný, vrátane príhovorov najvyšších ústavných činiteľov. Kultúrna vložka skôr pripomínala kar ako oslavu štátneho sviatku, pritom v minulosti pestrý program trval prinajmenšom dva dni. Takže vlaňajšie sľuby ministra Jaroslava Naďa o tom, o koľko viac peňazí presunie do Múzea SNP, keď sa dostane pod jeho kuratelu, i v tomto prípade stáli na piesku.
Aj v období Covidu bolo na oslavách v Banskej Bystrici veselšie. A nielen to, počas protipandemických opatrení na ne prispustili výrazne viac ľudí ako teraz. Pôvodne sa hovorilo o 200 členoch SZPB v ohradenom areáli, na našu žiadosť to zvýšili, ale iba na 300, napokon sa tam v deň D dostalo 450 osôb.
Ale stále nešlo o širokú verejnosť. Pre ňu sa mali otvoriť brány až o pol druhej popoludní, keď už vládni politici odídu, aby im nedajbože niektorí nespokojenci nemohli zoči-voči povedať to, čo si myslia. Panstvo sa však dajako zdržalo, tak aj ľud musel dlhšie prešľapávať za policajnými zátarasami.
Počiatočné hodnotenia podujatia sotva s poltisícovkou účastníkov (vlani bolo len členov SZPB tisíc) boli chaotické aj preto, lebo vedúci pracovníci Múzea SNP poskytovali rozporuplné informácie. Podľa jedných mali úplne voľnú ruku, od ministerstva obrany nedostali nijaké príkazy, podľa iných inštrukcie boli dosť striktné… No v niečom robili nadprácu.
Napríklad tvrdením, že SZPB nikdy nebol spoluusporiadateľom osláv. Lož. Ešte v rokoch pred Covidom mnohí naši aktivisti nosili na ruke označenie organizátorov. Teraz z pozvánok zmizlo logo Zväzu, vôbec nepozývali našich zástupcov na rokovanie prípravného štábu, až dodatočne sme sa dozvedeli, o čom rozhodli bez odbojárov. Zakázali nám pozývať si vlastných hostí zo zahraničia. Predseda partnerskej organizácie odbojárov z Česka nemal problém dostať sa dnu iba preto, lebo vytiahol svoj preukaz SZPB.
Nedodržala sa tradícia, že na zhromaždení vždy prehovorí aj predstaviteľ nášho Zväzu. Namiesto 8. miesta v poradí sme mohli položiť veniec k pomníku až v tretej desiatke, predsedu Pavla Sečkára neposadili ako dosiaľ do prvého radu blízko hlavy štátu, no až do desiateho, teda predposledného. Pred nami sedeli šéfovia všelijakých úradov, o ktorých väčšina národa v živote nepočula.
Logicky sa natíska legitímna otázka, či to má za takéhoto prístupu ministerstva obrany zmysel podieľať sa na ústredných oslavách Povstania, hoci iba účasť. Keď má SZPB robiť len „krovie“. Nebude rozumnejšie klásť ešte väčší dôraz na spontánnejšie podujatia na miestnej a regionálnej úrovni, kde nachádzame oveľa viac pochopenia ako od súčasnej vlády? A v Bystrici samostatne, hoci po skromnejšie?
Aj o tom budú v najbližších dňoch rokovať najvyššie orgány nášho Zväzu a v máji budúceho roka 18. zjazd.