Lýdia Kokavcová
Foto Branislav Balogh, Vladimír Šiarnik
Pred 78 rokmi zažívali osloboditelia Bratislavy jednu z najkrajších emócií – pocit víťazstva. Zároveň však so smútkom rátali svojich stratených spolubojovníkov či priateľov, ktorí zahynuli počas najničivejšej vojny v dejinách.
Práve vojakom Červenej armády a všetkým, ktorí padli pri oslobodzovaní hlavného mesta, sa prišli 4. apríla pokloniť k pamätníku Slavín takmer dve stovky ľudí z Bratislavy, Pezinka, Slovenského Grobu a iných obcí. Bystrá a usmievajúca sa Anna Bergerová bola jednou z troch priamych členov odboja, ktorí prišli na dopoludňajšiu oslavu. Ďalšími boli partizáni Karol Kuna a Branislav Tvarožek. Oslobodenie Bratislavy si uctil aj Ivan Pasternák, ktorý spolu s mamou ako dieťa utiekol zo zberného tábora rasovo prenasledovaných v Marianke pred transportom do koncentračného tábora. Čestnú stráž počas kladenia vencov tvorili členovia Klubu vojenskej histórie z Nitry. Na pietnom akte sa zúčastnila aj delegácia krajskej organizácie strany Hlas SD na čele s predsedom Štefanom Gašparovičom a Zuzanou Dolinkovou a predstavitelia viacerých združení vojenských veteránov.
Malo stačiť stotisíc rodín
Pietny akt otvoril predseda Oblastného výboru SZPB v Bratislave Martin Krno. V nasledujúcom príhovore zdôraznil člen Ústrednej rady SZPB, bývalý politik a diplomat Peter Weiss najmä okolnosti vzniku druhej svetovej vojny a negatívnu úlohu Tisovho ľudáckeho režimu po boku hitlerovského Nemecka. „Aj pre slovenský Hilfsvolk (pomocný národ) sa pripravoval neradostný osud. V máji 1940 vedúci Hlavného úradu pre rasu a osídľovanie Günther Pancke po návšteve Slovenska napísal, že táto krajina je cintorín nemectva, poslovančená, pôvodne germánska. Tvrdil, že po odstránení pol milióna nežiaducich osôb bude možné Slovensko opätovne získať pre Nemecko jeho ponemčením. Malo na to stačiť 100-tisíc rodín z Ríše, aby Slováci dostali novú vedúcu vrstvu,“ uviedol Weiss. Všetkým vojakom a partizánom preto patrí česť, sláva a naša vďaka za oslobodenie od nacizmu.
Ťažké boje v Liptove
V rovnaký deň ako bola oslobodená Bratislava československé a sovietske jednotky po ťažkých dvojmesačných bojoch prelomili nemeckú obranu pri Liptovskom Mikuláši. „Cez noc z 3. na 4. apríla bola znova prisunutá na front k Liptovskému Mikulášu sovietska 24. strelecká divízia, ktorá spolu so 4. čs. brigádou vyrazila v ranných hodinách do posledného útoku na mesto. Okolo 6. hodiny ráno tieto jednotky oslobodili Liptovský Mikuláš. Jednotky 1. čs. brigády zabojovali o obce Bobrovec a Ráztoky, 3. čs. brigáda oslobodila Pavlovu Ves, Liptovský Trnovec, Parížovce, Liptovskú Maru a Vlašky,“ hovorí historik Oldřich Vaněk.
V ten istý deň sa v Košiciach vytvorila prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov. Oslobodzovanie Liptova trvalo 62 dní, tunajšie boje patrili k najťažším vôbec. Napokon, hroby vyše 1 350 Čechov a Slovákov na vojenskom cintoríne Háj Nicovô nad mestom sú toho dôkazom.