Rudolf Pribiš: Víťazstvo/Niké, štúdia k skulptúre na pylóne Pamätníka SNP v Prievidzi, bronz
PhDr. Ladislav Skrak
Aj v prípade majstra RUDOLFA PRIBIŠA je vhodné pripomenúť skutočne významnú osobnosť úzko spätú s pokrokovým vývinom slovenského a svetového sochárstva, pričom ide o bytostnú spätosť s Povstaním. A to jeho osobnou účasťou i výtvarnou tvorbou, ktorá tvorí chrbtovú kosť témy SNP a oslobodenia v tvorbe pomníkov, medailí, mincí aj odznakov.
Narodil sa v Rajci 19. marca 1913 v rodine pernikára. Zaraďujeme ho k najmladším členom Generácie 1909 – Svedomia doby. Na reálnom gymnáziu v Trenčíne ho v kreslení a deskriptíve viedol prof. Ľudovít Vaníček, ale sám sa hlásil skôr k pernikárskemu tvárnemu a farebnému zdroju. Sedem semestrov študoval medicínu v Prahe, až sa napokon stal žiakom prof. Otakara Španiela na pražskej Akadémii výtvarných umení, kde získal prvé ocenenia.
V zložitých rokoch 1937 až 1939 vojenčil. V roku 1940 sa natrvalo usadil v Bratislave, kde pokračoval v štúdiu na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT. Počas vojny ako súputník Jozefa Kostku so značnou intenzitou vstúpil do umeleckého diania, no spoločné impresívno-expresívne východiská sa v Pribišovej tvorbe badateľne rozvíjali viac na rozpätí odkazu francúzskeho sochárstva – Augusta Rodina a Antoina Bourdella. Rodia sa sochárske diela Dnešok, Pád, Samota, Búrka, vynikajúce kresby tušom – portréty, reliéfy, náhrobníky-stély.
Zažil pôsobenie v Armádnom oddiele výtvarníkov, čo mu umožnilo vyhnúť sa frontovému nasadeniu. Jeho tvorba však bola vyhranene protivojnová. V decembri 1943 sa odtiahol aj s ateliérom do Rajeckých Teplíc. Odtiaľ vstúpil do Povstania. Po mesiaci bojov v okolí Kuneradu a po rozpustení partizánskeho oddielu odišiel do Piešťan a Bratislavy, kde sa prihlásil na veliteľstvo civilnej protileteckej obrany, pracoval na úseku ochrany umeleckých pamiatok.
Po oslobodení sa zapojil do činnosti Skupiny 29. augusta – povedľa Š. Bednára, P. Matejku, V. Hložníka, J. Kováčikovej-Horovej, A. Hollého, V. Chmela, L. Gudernu či E. Semiana. Svoj program uverejnili v Umeleckom mesačníku: „Pochopiteľne, že jadro zakladajúcich členov sa grupovalo z radov ľudí ilegálne činných a účastníkov Povstania.“ Do Skupiny sa prihlásili aj slovenskí výtvarníci žijúci v Prahe a ďalší umelci. Združovali tak najvýznamnejšie zjavy strednej a mladej generácie.
V rokoch 1962 až 1969 prof. Pribiš pôsobil vo funkcii rektora Vysokej školy výtvarných umení. Národným umelcom sa stal roku 1971. Zomrel v Bratislave 3. júla 1984. Zanechal nám však odkaz geniálneho sochára a medailéra i výnimočného pedagóga.
V pomníkovej tvorbe pripomeňme mestá Prievidza, Žilina, Bratislava (dvere obradnej siene na Slavíne), Dolný Kubín, Kunerad, Rajec, Stará Turá atď. Bol tiež autorom plakety k 1. výročiu oslobodenia hlavného mesta, odznaku k 1. zjazdu Zväzu slovenských partizánov (1946), železničiarskej plakety k 30. výročiu SNP, reliéfov a štúdií v súťažiach na pomníky (vrch Roh, Námestie SNP v Bratislave), insígnií a plakiet vysokých škôl a naozaj krásnych, nie lascívnych ženských aktov.
S menom Rudolfa Pribiša a Vladimíra Kompánka sa spája názov ich rodiska. Škoda, že miestni radní v Rajci v otázke odsúdeného vojnového zločinca Ferdinanda Ďurčanského nerešpektujú zdravý rozum, ani zákony.