Ján Rohár, Braňo Ondruš
Foto – MS a CSEMADOK
Finančný tlak zo strany vlády zažíva aj Matica Slovenská. Jej predseda Marián Gešper pre Bojovník uviedol, že zníženie štátnej dotácie sprevádza aj zníženie súkromných príjmov z dôvodu pandémie. Matica preto musela prepúšťať a okrem opráv budov tiež znížiť periodicitu jej novín a časopisov.
V schátraných budovách, ako napr. v Komárne sa však nedá rozvíjať národná kultúra. „Toto ako keby nechceli štátni úradníci chápať,“ krúti hlavou šéf Matice.
Podobne, ako MV SR k Bojovníku sa MK SR zachovalo aj k matičným médiám. „Najmä k Slovenským národným novinám s tradíciou siahajúcou k Ľudovítovi Štúrovi i k Slovenským pohľadom, ktoré sú najstarším literárnym časopisom na Slovensku a druhým najstarším v Európe,“ konštatuje M. Gešper. Slovenské pohľady sa kvôli tomu stali dvojmesačníkom, čo tu naposledy bolo pred vyše storočím. „To je veľmi smutné. Aj v tomto nás spája spoločná skúsenosť,“ dopĺňa.
Dom MS v Komárne si vyžaduje rekonštrukciu.
O to zvláštnejšie vyznieva návrh poslanca NR SR za OĽaNO Györgyho Gyimesiho, aby mal Csemadok zákonom zaručenú dotáciu minimálne 300-tisíc eur ročne. Matica vyhlásila, že v takom prípade trvá na jej financovaní pomerne podľa počtu obyvateľstva v SR. „Preto nerozumiem, prečo práve chudobnej Matici zobrala 400-tisíc eur a Csemadoku, ktorý má zákonom garantovaný prístup k štedrým štátnym fondom pre národnostné menšiny, zrazu chce dávať 300-tisíc eur na prevádzku,“ čuduje sa predseda MS.
Sídlo Maďarského kultúrneho a spoločenského zväzu na Slovensku (CSEMADOK) v Bratislave. Názov Csemadok pôvodne znamenal: Kultúrny spolok maďarských pracujúcich v Československu.
Považuje to za nespravodlivé a paradoxné, keďže MS pôsobí v prospech slovenského, teda štátotvorného národa. Pripomína, koľko Matica a matičiari urobili pre vznik Slovenskej republiky, a tiež, že bola to Matica, ktorá začala rozvíjať občiansky princíp v slovenských podmienkach už pred 158 rokmi. „Takéto zaobchádzanie s Maticou je veľmi smutné,“ uzatvára M. Gešper.