PhDr. Ladislav Skrak

Národný umelec, akademický maliar, profesor….  Osobne som v roku 1968 ešte nespracovával takéto návrhy. No tie na viacerých ďalších v 70. a 80. rokoch som rád a vlastnoručne na ministerstve kultúry pripravoval. Aj pre pána Milana Kňažka Takýto predhovor si zaslúži Ján Mudroch, skutočný odbojník, revolucionár, umelec – pokrokár.

Narodil sa 28. marca 1909v Sotinej, dnes mestská časť Senice. Výtvarne sa formoval tak ako ďalší generační spolupútnici na Akadémii umenia v Prahe u profesorov J. Obrovského a W. Nowaka. Predchádzali tomu štúdiá na pražskej UMPRUM-ke.

Spolu s výtvarníkmi J. Lörinczom, J. Želibským a C. Majerníkom sa v 2. polovici 30. rokov angažoval ako aktivista „na španielskom fronte“. V hre šifier čestne vykonal zadosť, dostál a obstál vo svojej liečiteľskej pozícii – MUDr.-och.

Začal pedagogicky pôsobiť na slávnej bratislavskej Škole umeleckých remesiel, ktorú fašisti a ľudáci nezniesli, zakázali a hľadali za každú cenu vo vyhni múzy zvrhlé umenie. Na Mudrocha hľadeli cez prsty a našli aj onen španielsky motív žiaka a asistenta Ľ. Vargu. Medailón o ňom sme už uverejnili, keďže zahynul na sklonku vojny, ale práve teraz sa patrí pripomenúť aj 105. výročie narodenia tejto osobnosti mudrochovského typu.

Mudrocha ako pokrokového umelca ba antifašistu počas vojny zbavili pedagogického postu. Jeho odchod z Oddelenia kreslenia a maľovania SVŠT sprevádzali aj jemu verní kolegovia a študenti. To už mal za sebou súbor známych diel inšpirovaných občianskou vojnou pod Pyrenejami – symbolické portréty, nešťastia, tragédie, obrazy zavraždeného básnika.

Podnety boli dva: fotografia v novinách a skvelý poet F. G. Lorca. V tomto období Mudroch orchestruje v plnej miere ako výtvarník na báze rembrandtovských, goyovských, picassovských a bonnardovských námetov. Spolu s J. Kostkom, R. Pribišom a P. Matejkom vzápätí dominuje v nadrealistických zborníkoch.

Neskoršie interpretácie o bratislavskej vetve Generácie 1909 zdôrazňujú významnú osobnostnú a umeleckú pozíciu Mudrocha vo výtvarnom prostredí slovenskej metropoly. Aj na báze inšpirácií, grupovania a výstav mladých výtvarníkov.

Po vojne sa plne venuje organizovaniu umeleckého života. Obnovuje Umeleckú besedu slovenskú a vystavuje so Skupinou 29. augusta. Stáva sa prvým rektorom Vysokej školy výtvarných umení. Vracia sa k ženským aktom, hlavám, zátišiam. Jedno z nich, s kvetenou chryzantém, tvorí ako spomienku a poctu bratovi Rudolfovi, ktorý padol ako štábny kapitán a partizán na Podkriváni tesne pred koncom vojny.

Vznikajú aj diela ako Jar 1945Žena v červenom (Kytica vďaky). K 10. výročiu SNP koncipuje súbor diel s ústrednou rozsiahlou kompozíciou Mor ho! Tak vzniká aj najznámejší heroický symbolický portrét Partizánka na stráži pod Rozsutcom.

Ján Mudroch predstavuje nepatetickú, heroickú osobnosť moderných výtvarných dejín, poetický a námetovo, no i žánrovo číry zdroj a pilier maliarskych kontaktov so svetom, s modernou dobou, pokrokom spoločenských snažení.

Zomrel Bratislave 4. februára 1968. Ako jednému z mála udelili Mudrochovi titul národný umelec In memoriam. Nie preto, aby sa o tom písalo, ale ako fakt.

Od admin