Michail Stepanovič Šumilov (17. 11. 1895 – 28. 6. 1975), Hrdina ZSSR, bojoval už v 1. svetovej vojne a ruskej občianskej vojne na čele pluku Červenej armády. Po zničení jeho zboru v operácii hitlerovských vojsk Barbarossa v auguste 1941 ho zaradili do zálohy. Ale o rok na to sa stal veliteľom 64. armády, ktorá zabrzdila 4. tankovú armádu Hermanna Hotha na južnom prístupe k Stalingradu a potom pol roka hrdinsky držala obranu tohto mesta na Volge. Koncom januára 1943 viedol Šumilov výsluch zajatého poľného maršala Friedricha Paulusa. Na čele svojej armády, ktorá sa v apríli 1943 premenovala na 7. gardovú armádu, sa zúčastnil na bitkách pri Kursku, Kirovograde, Kišiňove, Debrecíne, Budapešti, na Bratislavsko-brnianskej a Pražskej operácii.
Generálplukovník Šumilov mal veľkú zásluhu na prebudovaní Rumunskej kráľovskej armády. Po vojne sa stal vrchným veliteľom Bieloruského a neskôr Voronežského vojenského okruhu. V roku 1956 odišiel do dôchodku. Pochovali ho na Mamajevskej mohyle vo Volgograde.