Rodný dom Jána Nálepku
Branislav Balogh
Foto – autor
Na okraji obce Smižany susediacej so Spišskou Novou Vsou sa týči v tieni paneláka rodný dom brigádneho generála in memoriam Jána Nálepku. Jediný Slovák, ktorý je nositeľom vyznamenania Hrdina ZSSR, sa narodil v skromných pomeroch. Dnes je z tohto objektu múzeum, ktoré každému odporúčame navštíviť.
Vojdete do vstupnej miestnosti domu a možno zostanete prekvapený. Zrazu sa totiž ocitnete v kuchyni. Veru tak, skromné domčeky mali jednotlivé miestnosti využité na maximum a spájali každá z nich bežne plnila aj niekoľko účelov. Využívanie vstupnej miestnosti na účely kuchyne prezrádzajú kachle v jej rohu, jedálenský stôl a príborník. Z nej sa dá prejsť len do rodičovskej izby vľavo a detskej izby vpravo.
Nálepkove okuliare a ďalšie predmety. 
Kuchyňa a vstupná miestnosť domu. 
Rodičovská spálňa s originálnou posteľou.
Náročný čitateľ
Rodičovská izba upúta rustikálnym vzhľadom a cennými exponátmi. Pod portrétmi oboch rodičov sa nachádza posteľ, v ktorej Nálepka zrejme neraz oddychoval. Na náprotivnej stene je knižnica s dielami, ktoré ako junák čítaval. Okrem knihy Za sovětskou civilisací od B. Palinovského a množstva ruských klasikov 19. storočia, je tu aj viacero zahraničných autorov poľskej, americkej, britskej či talianskej literatúry.
„Nálepka čítal nielen Hronského a Čapka, ale aj náročnejšie diela Emanuela Rádla alebo politologickú literatúru v podobe Budování státu od Ferdinanda Peroutku,“ poukazuje na veľký Nálepkov rozhľad historik Juraj Pavlis. Z Nálepkovej knižnice je zjavná jeho silne ľavicová orientácia. Zisťujem, že bol v Roľníckej besede, viedol skautov a obdivoval Štefánika. Jeho brat Jozef tvrdil, že v ZSSR vstúpil do komunistickej strany, no doklad o tom sa nedochoval.
Nálepkova knižnica. 
Tablo abiturientov učiteľského ústavu. 
NJán Nálepka s hrdinom ZSSR a vodcom partizánov Alexandrom Saburovom. 
Váza – dar zo ZSSR.
Poklady v detskej izbe
V izbe sa nachádza originál mandolíny, na ktorú hrával, ale aj všetkým známy klenot – Nálepkove okuliare, také symbolické pre všetky portréty partizánskeho hrdinu. Prejdúc okolo tabla abiturientov učiteľského ústavu z roku 1931, čo bolo jeho pôvodné povolanie, sa uvažujúc o vtedajšom slabom plate mladých učiteľov zastavím pri table absolventov Školy pre dôstojníkov pechoty v Levoči z roku 1935.
Expozícia v detskej izbe z polovice 90. rokov 20. storočia ukazuje na fotografiách s popisom Nálepkov život. Začíname pri rodisku, pokračujeme stretnutím s prezidentom Masarykom, záver tvoria fotografie s generálom A. Saburovom. Jeden má na uniforme hviezdu Hrdinu ZSSR a druhý brigadírku so slovenskou orlicou. Historik Juraj Pavlis ma svojim erudovaným výkladom upozorňuje na rôzne detaily. Nie je náhoda, že na darovanej váze zo ZSSR s jeho podobizňou už na brigadírke slovenskej orlice niet a na viacerých povojnových maľbách brigadírka úplne absentuje. V detskej izbe sa nachádzajú aj niektoré predmety spojené s armádou.
Mandolína na ktorej Ján Nálepka hrával. 
Pamätný list o dare Nálepkovho otca Slovenskej lige v Amerike. Otec dom obýval až do svojej smrti na konci 60. rokov 20. stor. 
Múzeum potrebuje rekonštrukciu
Okrem nich sú tam však aj prejavy zubu času. Pozornosti neunikne zvlhnutý strop a na viacerých miestach spráchnivená podlaha. Celkové náklady na rekonštrukciu celého domu sa odhadujú na 60-tisíc eur. Ostáva len dúfať a urgovať inštitúcie zodpovedné za rozvoj kultúry a osobitne múzejníctva, aby na potrebnú záchranu vyčlenili prostriedky. Celkový dojem z návštevy rodného domu Jána Nálepku vyvoláva pocit stretnutia s obyčajným človekom, s neobyčajnými schopnosťami, veľkej dôslednosti, odvahy, ale aj svojráznosti. Jeho návštevu preto vrelo odporúčam.
Múzeum je otvorené v pracovné dni od 09:00 do 16:00.
Podlaha do ktorej sa „zahryzol zub času“. 
Strop – najnákladnejšia položka.