Foto: FB Navalny
Maroš Čupka
Časť ruskej verejnosti protestuje proti uväzneniu Alexeja Navaľného. EÚ nepochybuje, že svojho najaktívnejšieho kritika dal Vladimír Putin otráviť a teraz z neho spravil politického väzňa. Kremeľ je dôvodne podozrivý, že sa svojich oponentov cielene zbavuje a neštíti sa ich ani vraždiť. Lenže Navaľnyj nie je typom demokratického politika podľa európskeho vzoru.
Ako v prípade Petra Porošenka, ide o oligarchu, ktorý je, alebo bol vlastníkom akcií mnohých ruských firiem a dostal sa aj do Gazpromu. Pravdepodobne práve ekonomické záujmy a spory s Putinovými oligarchami ho doviedli do role opozičného politika. Najskôr vstúpil do liberálnej strany Jabloko, z ktorej ho však v roku 2007 vylúčili, lebo prezentoval ultranacionalistické a rasistické myšlienky. Jeho dovtedajšia spolupracovníčka Jengelina Tarajevová sa o ňom vyjadrila, že patrí medzi najnebezpečnejších mužov Ruska a má blízko k neonacizmu. Navaľnyj na to vyhlásil, že „diskusia o veciach, dôležitých pre etnických Rusov nemusí viesť k neonacizmu.“
„V roku 2006 otvorene vyhlásil, že by sa mal konať Ruský pochod (ultranacionalistická, krajne pravicová demonštrácia), o rok neskôr založil politickú organizáciu The People, ktorá sa spojila s otvorene nacionalistickým Veľkým Ruskom a Hnutím proti nelegálnej imigrácii,“ opisuje Navaľného činnosť Tim Ogten v britskom časopise The Spectator. A pripomína, že v roku 2008 podporoval okupáciu Južného Osetska a Abcházska v Gruzínsku ešte skôr, než tam ruská armáda skutočne vstúpila. Politológ Edurard Chmelár zasa pripomína, že „schvaľuje Stalinovu politiku deportácií etnických skupín v rámci bývalého Sovietskeho zväzu“.
Geopolitická hra Západu
Navaľného dnes Západ preferuje ako najsilnejšieho Putinovho oponenta, ktorý znáša všetky príkoria z Kremľa. Oceňuje najmä jeho dôraz na boj proti korupcii. Eduard Chmelár však upozorňuje, že „to je bežná agenda všetkých opozičných lídrov. Na kritike Mečiarovej korupcie sa dostal k moci Dzurinda, na kritike Dzurindovej korupcie sa dostal k moci Fico, na kritike Ficovej sa dostal k moci Matovič. Až kým nepochopíme, že korupcia je systémový prvok kapitalizmu, bude to donekonečna sa opakujúca rutina.“
V skutočnosti je to učebnicová geopolitická hra smerujúca k oslabeniu súpera prostriedkami, ktoré sú k dispozícii. Pred desiatimi rokmi o Navaľnom BBC hovorila ako o „možno jedinej výraznej opozičnej osobnosti, ktorá sa v Rusku za posledných päť rokov objavila“. V tom istom roku agentúre Reuters povedal, že „Putinov politický systém je tak oslabený korupciou, že by v Rusku do piatich rokov mohlo dôjsť k revolúcii v štýle arabskej jari“. A hoci sa ukázal ako zlý prorok, vydobyl si pozíciu jedinej „reálnej“ alternatívy k Putinovej vláde. Tá síce nie je ani demokratická, ani férová podľa našich kritérií a je zjavné, že s politikmi v Rusku vládnu oligarchovia, ale Alexej Navaľnyj nie je ani demokratickou, ani férovou alternatívou. Zdá sa, že Západ opakuje scenár z Afganistanu, Iraku, Sýrie či severnej Afriky s cieľom nahradiť Putina kýmkoľvek.