Ladislav Gejza Krno
Samuel Brečka
Ďalší brezniansky rodák, Zibrínov švagor, Ing. LADISLAV GEJZA KRNO (1909 – 1972) sa spočiatku vydal na dráhu ekonóma. V roku 1929 absolvoval Obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici, potom pražskú Vysokú školu obchodnú.
Po základnej vojenskej službe začal pracovať ako konceptný úradník na Ministerstve zahraničných vecí ČSR. Mal na starosti obchodné záležitosti. V marci 1939 prešiel do diplomacie novovzniknutého Slovenského štátu. Ten sa stal po uzavretí paktu Molotov – Ribbentrop na krátky čas spriatelenou krajinou Sovietskeho zväzu. Do Bratislavy pricestoval vyslanec Georgij Maximovič Puškin a do Moskvy synovec prezidenta Fraňo Tiso. Ako legačný tajomník II. triedy sa tam nastúpil aj Krno.
Kontakty aj s Ludvíkom Svobodom
Pôsobenie v Prahe na ňom zanechalo stopy, takže niet divu, že v Moskve nadviazal kontakty s čs. odbojom, s pplk.Ludvíkom Svobodom, pplk. Františkom Hieke-Stojom a Hubertom L. Haushoferom.
Náčelník vojenskej misie v ZSSR plk. Heliodor Píka v máji 1941 sa o ňom zmienil v služobnom hlásení: „Radca slovenského vyslanectva dr. Krno zdá sa byť zmýšľania československého a možno ochotný podávať informácie pre zahraničný odboj. Sľúbil dať zoznam dôveryhodných ľudí na Slovensku. Môže nadviazať nepriamo opatrné spojenie bez prezradenia svojej identity.“
Diplomatické vzťahy so ZSSR nemali dlhé trvanie. Keď 22. júna 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz spolu so svojím oddaným spojencom – ľudáckym režimom, na slovenskom vyslanectve v Moskve sa museli rýchlo pobaliť. Ich výmena so sovietskymi diplomatmi sa uskutočnila v Istanbule.
Medzičasom Krnov švagor Michal Zibrín intenzívne spolupracoval s ústredňou čs. odboja v Istanbule. Po tom, čo viacerých členov ilegálnej skupiny Demec zatkli, pomocnú ruku podal Krno. V Istanbule prevzal od plk. Prokopa Kumpošta nový šifrovací kľúč pre vysielačku Demecu. Cestoval z Turecka na diplomatický pas, a preto sa vyhol kontrole. No keď sa vrátil na Slovensko, nemal už ten kľúč komu odovzdať. Naopak, zatkla ho ÚŠB pre podozrenie z kolaborácie so západným odbojom, určitý čas ho väznilo pražské gestapo na Pankráci.
Spolupráca s ilegálnou Flórou
Pre nedostatok dôkazov, ale aj zásluhou intervencie jeho bývalého nadriadeného na vyslanectve v Moskve Juliána Šimka ho v roku 1942 prepustili a znovu zamestnali na ministerstve. Krno však neprestal spolupracovať s odbojom, tentoraz so skupinou Flóra, pomenovanej latinským názvom krstného mena jej vedúcej – Květy Viestovej, švagrinej generála Rudolfa Viesta.
Sústreďovali sa v nej najmä agrárnici, sociálni demokrati, národní socialisti, finančníci, dôstojníci, duchovní, ľudia, ktorí sa usilovali o obnovenie ČSR. Flóra zabezpečovala informácie z oblasti hospodárstva, vojenstva, diplomacie a spracované ich posielala do zahraničia. Konečnou stanicou určenia bol Londýn. Krno pod krycím menom Lampa prostredníctvom kuriérov zabezpečoval spojeniemedzi Bratislavou a Ženevou, keď podporoval kuriérku Oľgu Rehákovú-Mičkovú a jej nástupcu Rudolfa Fraštackého.
Na začiatku roka 1943 už Krnu sledoval Abwehr a nacistická bezpečnostná služba Sicherheitsdienst. Na žiadosť nemeckých úradov ho vo februári znovu zatkli a odviezli na vypočúvanie do Prahy. Podľa Jablonického šéf nemeckej bezpečnostnej polície písal 20. februára na Zahraničný úrad do Berlína o Ing. Krnovi:
„Z materiálu proti nemu… vyplýva, že počas diplomatickej činnosti v Moskve prejavil ochotu spravodajsky pracovať pre českú emigrantskú vládu v Londýne. Preto vraj nadviazal spojenie s česko-anglickými kruhmi v Jeruzaleme, o ktorých vedel, že pracujú proti ríši. Neskoršie od nich dostal rádiový pokyn pripojiť sa k českej N. D. Stelle v Moskve… V tejto súvislosti sa po vypuknutí vojny s Ruskom údajne tiež vyjadril, aby ho neposielali do vlasti, ale aby ho ponechali v Moskve… Na spiatočnej ceste do vlasti využil počas pobytu v Istanbule príležitosť na nadviazanie spojenia s anglicko-českými kruhmi…V záujme ríšskej obrany považujem za žiadúce obnoviť proti Krnovi pokračovanie.“
Nacisti ho napokon prepustili. Po návrate do Bratislavy pokračoval v práci na ministerstve, aj v odboji. V júli 1943 cestoval služobne do Ženevy, kde sa stretol s čs. zástupcom pri Spoločnosti národov dr. Kopeckým. Švajčiarska vláda síce uznala de iure Slovenský štát, a preto nemala oficiálne styky s čs. exilom, no zostal diplomatický úrad ČSR pri Spoločnosti národov, ktorý mohol využívať vlastnú vysielačku na udržiavanie spojenia s exilovým ministerstvom zahraničných vecí.
Kopecký 6. júla oznamoval Zibrínovi do Londýna, že šéf organizácie Tri hodinky Omega (Gejza Krno) je osobne u neho a je ochotný odpovedať na jeho otázky. Plk. Moravca v tejto depeši zároveň požiadal, aby do Istanbulu oznámil:„Lampa je vo Švajčiarsku.“
Ako sa dostali Francúzi do Povstania
Na jar 1944 pôsobil Krno ako legačný tajomník na slovenskom vyslanectve v Budapešti. Ani tu však nezaháľal. Pomáhal pri zabezpečení dopravy anglických a amerických vysielačiek z Istanbulu do Bratislavy.
Na SNP sa podieľali aj francúzski partizáni. Ako sa dostala časť z nich na Slovensko? Početnú skupinu francúzskych vojnových zajatcov Maďari internovali v tábore pri Balatone. Viacerí sa chceli zapojiť do odboja a tak hľadali pomoc na francúzskom vyslanectve, kde pracovali aj antifašisti.
Vodca 11-člennej skupiny Michél Bourel de la Ronciére nadviazal spojenie s Krnom. Ten pre neho vybavil na falošný pas vízum, na základe ktorého mohol vycestovať na Slovensko. O vydanie víz sa postaral aj pre ďalších Francúzov.
Krnu po návrate na Slovensko prepustili z ministerstva, no čoskoro sa dostal do srdca Povstania, stal sa zástupcom prednostu zahraničného odboru SNR. Po obsadení Bystrice prešiel k partizánom.
Na jar 1945 ho znovu prijali v Košiciach do čs. diplomacie. Už 1. októbra ho vymenovali za generálneho konzula ČSR v Chicagu. Po februári 1948 Gejzu Krnu odvolali domov, ale na Slovensko sa už nevrátil, s celou rodinou zostal v USA. Zomrel ako 63-ročný v Berwyne Cook, štát Illinois.