Branislav Balogh
Foto – archív Múzea SNP
Ján Papánek (1896-1991) rodák z Brezovej pod Bradlom sa do národno-oslobodzovacieho boja zapojil už počas prvej svetovej vojny, kde sa stal príslušníkom česko-slovenských légii v Taliansku. Milan Rastislav Štefánik ho následne povolal do Ríma kde redigoval časopis V boj! Po vojne študoval na parížskej Sorbone právo a vstúpil do diplomatických služieb. Po nižších funkciách v Maďarsku a USA sa stal v roku 1935 naším konzulom v Pittsburghu. V tejto pozícii ho zastihlo vypuknutie 2. sv. vojny. Zapojil sa do česko-slovenského zahraničného odboja vedeného E. Benešom, ktorý ho menoval svojím osobným zástupcom v USA.
Tam stál na čele česko-slovenskej zahraničnej akcie v Chicagu, od roku 1942 česko-slovenskej informačnej kancelárie so sídlom v New Yorku. Okrem pôsobenia v odboji sa jeho meno spája s OSN. Bol jedným zo 14 delegátov konferencie Spojených národov v San Franciscu v apríli 1945, kde sa podieľal na formulovaní Charty OSN. Po vzniku tejto organizácie bol zástupcom ČSR v OSN až do roku 1950. Pre nesúhlas s politikou KSČ, voči ktorej sa postavil v roku 1948 a čelil neúspešnému pokusu o odvolanie, zotrval v USA. Stal sa prezidentom Amerického fondu pre československých utečencov na ktorého čele stál takmer 40 rokov. Okrem exilovej činnosti v Rade slobodného československa bol aj vysokoškolský učiteľ. Zomrel 30. 11. 1991 v Scarsdale v USA. Okrem iných vyznamenaní je nositeľom nášho najvyššieho vyznamenania Radu Bieleho dvojkríža II. stupňa in memoriam zapožičaného v roku 1997.