Pomník pri jaskyni, kde mal partizánsky štáb Tito.
Adam Šumichrast, historik
Foto autor a jeho archív
Josipa Broza Tita nazval jeho priateľ, spolubojovník, no neskôr úhlavný nepriateľ a politický väzeň Milovan Djilas rodeným rebelom. Narodil sa 7. mája 1892 v Kumrovci do rešpektovanej, ale zadlženej početnej chorvátskej rodiny, ktorá mala históriu boja proti maďarskej šľachte, na čo bol hrdý.
Ako dieťa chcel byť krajčírom, no vyučil sa za zámočníka. V mladosti cestoval po Európe hľadajúc prácu, pričom skončil v jednej fabrike vo Viedni, kde si zmrzačil prst. Bol to odznak jeho robotníckeho pôvodu. Ako mnohých iných ho radikalizovala 1. svetová vojna a ruská Októbrová revolúcia, ktorú osobne prežil a bojoval v následnej občianskej vojne na strane boľševikov až do roku 1920.
Najúčinnejšie hnutie odporu
Josipovi Brozovi sa počas druhej svetovej podarilo zorganizovať najväčšie a najúčinnejšie hnutie odporu proti mocnostiam Osi v Európe. Zánik kráľovskej Juhoslávie v apríli 1941 sprevádzal konflikt medzi srbskými četníkmi a chorvátskymi ustašovcami. Následne v lete vypuklo rozsiahle povstanie proti fašistickej okupácii, ktoré primárne organizovala komunistická strana vedená práve Titom. Tá odmietala národnostný konflikt a oslobodenecký zápas viedla v duchu sociálnej revolúcie.
V novembri 1942 vznikol v bosnianskom Bihači Antifašistický výbor národného oslobodenia Juhoslávie. Partizánske hnutie následne zaznamenalo viaceré úspechy v boji proti nemeckým nacistom. Na konci roka 1944 v radoch partizánov bojovalo až do 650-tisíc príslušníkov rôznych národov, vrátane dolnozemských Slovákov.
Rokovanie part. štábu v Titovej jaskyni (Titova špilja) na ostrove Vis v Chorvátsku, 1944.
Nemeckým nacistom nevyšli plány
Na malom chorvátskom ostrove Vis ležiacom pomerne ďaleko od pobrežia sa nachádza jaskyňa nesúca názov podľa bývalého juhoslovanského vodcu. V roku 1944 v nej sídlilo vrchné veliteľstvo partizánskej armády a revolučná vláda. Spolu s ďalšími spolupracovníkmi sa tam Tito uchýlil po tom, čo sa dozvedel, že ho nacisti plánujú zneškodniť.
Operácia Konjićov skok, letecký výsadok v meste Drvar v máji 1944 bola nemeckým plánom na zabitie alebo zajatie najvyššieho vedenia novej Juhoslávie. Minul sa však účinku. Titovi a jeho spoločníkom sa podarilo dostať do talianskeho mesta Bari na lietadle pilotovanom sovietskym letcom a odtiaľ vďaka britskému námorníctvu na ostrov Vis v Jadranskom mori. Ráno 7. júna sa vylodili v prístave Komiža.
Zranený veliteľ Národnej oslobodeneckej armády Juhoslávie Tito počas bojov v roku 1943.
Jaskyne poskytli útočište
Tito a jeho sprievod sa presunuli do centrálnej časti ostrova, kde sú dve priehlbiny v obrovských kamenných masívoch. Jedna časť prirodzeného priestoru v podobe akejsi haly slúžila ako jedáleň a zasadačka, malý výklenok upravili pre Titovho psa Tigra. V jaskyniach vznikli aj ďalšie priestory, kde prístavbou oddelili dve priehlbiny. V jednej bol stôl a stoličky a v druhej posteľ.
Tito tam žil a pracoval až do konca augusta. Na Vise sa tak odohrali viaceré významné rozhodnutia a prijali tam zásadné vyhlásenia. Rádiovou linkou sa spojil s Josifom V. Stalinom, Franklinom D. Roosveltom a Winstonom Churchillom. S jeho synom novinárom Randolphom sa na ostrove osobne stretol.
Tito (vpravo) so spolubojovníkmi pred sídlom svojho štábu na ostove Vis, dole Titov obľúbený vlčiak Tiger.
Po vojne sa výrazne prejavila Titova sebaistota, ktorá pramenila z toho, že Juhoslávia sa z veľkej časti oslobodila vlastnými silami bez sovietskej pomoci. Dokázal spochybniť Stalinov nerevolučný, hoci z politického hľadiska dominantný model socializmu, čo vyvolalo medzi nimi nezmieriteľný konflikt.
Josip Broz Tito zomrel po dlhej a ťažkej chorobe 4. mája 1980 v slovinskej Ľubľane. Jeho smrť spustila postupný rozklad juhoslovanskej federácie.