Hrdina Sovietskeho zväzu Otakar Jaroš
Ioannis Sideropulos, Praha
foto: archív autora
Prvým zahraničným vojakom, ktorého vyznamenali titulom Hrdina Sovietskeho zväzu, sa stal poručík, od 5. mája 1945 posmrtne kapitán, Otakar Jaroš. Bol veliteľom prvej roty 1. samostatného čs. pešieho práporu v rámci 25. gardovej streleckej divízie 3. tankovej armády Voronežského frontu.
Otakar Jaroš sa narodil 1. augusta 1912 v severočeskom meste Louny. V roku 1934 absolvoval elektrotechnickú školu v Prahe, no vydal sa na vojenskú dráhu. Od roku 1934 slúžil v 17. pešom pluku, o tri roky neskôr absolvoval Vyššiu vojenskú školu v Hraniciach na Morave. Potom slúžil v 4. spojovacom prápore. Po okupácii českých krajín nacistickým Nemeckom emigroval do Poľska a odtiaľ do ZSSR. Vo februári 1942 vstúpil v Buzuluku (Orenburská oblasť) do samostatného čs. práporu plk. Ludvíka Svobodu. Prvá rota pod velením por. Jaroša začiatkom marca 1943 prijala „krst ohňom“, keďže obzvlášť prudké boje sa odohrali 8. marca pri obci Sokolovo v Charkovskej oblasti Ukrajiny. Proti Jarošovej rote, ktorá bránila Sokolovo, sa vrhli Nemci v sile 60 tankov a motorizovanej pechoty. Počas ofenzívy sa nepriateľovi podarilo obísť dedinu, ale jej obrancovia pokračovali v boji v obkľúčení a neposkytli Nemcom možnosť prekročiť strategickú rieku Mžu.
Agresori utrpeli značné straty, no smrťou chrabrých zomrelo aj mnoho Čechov a Slovákov. Medzi nimi nebojácny dôstojník Otakar Jaroš. Pochovali ho do spoločného hrobu s bojovými druhmi v obci.
Dekrétom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR zo 17. apríla 1943 mu udelili posmrtne za majstrovské riadenie jednotky, za hrdinstvo a preukázanú obetavosť titul Hrdina Sovietskeho zväzu.
Jaroš sa tak stal prvým cudzincom, ktorého Sovieti ocenili svojím najvyšším vyznamenaním. V tom istom roku bol posmrtne vyznamenaný aj Radom V. I. Lenina a neskôr v roku 1943 Vojenským krížom 1939, v roku 1944 medailou Za zásluhy a v roku 1948 Radom Bieleho leva Za víťazstvo I. stupňa