Martin Krno

Foto – archív redakcie

Spisovateľ a akademik Robert William Seton-Watson patrí medzi zopár svetových osobností, ktoré sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o Slovákov. Na ich utláčanie v Uhorsku upozorňoval celý svet v čase, keď nám bolo najhoršie. Výsledky svojho bádania podopreté vlastnými skúsenosťami  zhrnul do obsiahlej štúdie Racial problems in Hungary (Národnostná otázka v Uhorsku), ktorá vyšla v roku 1908, teda rok po Černovskej tragédii, ktorá aj vďaka nemu vyvolala celoeurópske reakcie.

Ešte predtým,  na jar 1906 odišiel na tri mesiace do Budapešti, aby tam študoval situáciu v Uhorsku. Do šiestich týždňov sa však kvôli svojmu hnevu na Maďarov vrátil do Viedne. Uhorsko začal pôvodne navštevovať ako obdivovateľ jeho histórie, ale skutočnosť, že Maďari prejavili prehnane negatívne postoje voči Rakúšanom, ako aj skutočnosť, že ho v Budapešti oklamali tvrdením, že Slováci vôbec neexistujú, ho motivovali k tomu, aby sa začal dôkladne venovať národnostnej otázke v Uhorsku.

Šokoval britskú verejnosť

V máji a júni roku 1907 navštívil Bratislavu, Skalicu, Modru, Pezinok, Nové Mesto n/V., Trenčín, Turčiansky Sv. Martin, Žilinu, Púchov, Kubín, Ružomberok, Liptovský Sv. Mikuláš a Košice. V rámci tejto cesty sa zoznámil s mnohými poprednými predstaviteľmi slovenského kultúrneho, spoločenského i politického života ako boli P. O. Hviezdoslav, A. Hlinka, V. Šrobár, M. Hodža, E. Stodola. Práve táto cesta bola podkladom pre štúdiu Racial problems in Hungary.

S najväčšou pravdepodobnosťou na podnet svojich slovenských priateľov, sa zúčastnil ako neoficiálny pozorovateľ volieb v Uhorsku v roku 1910, aby zaznamenal všetky zneužitia a nezrovnalosti, ktoré by mohli voľby sprevádzať. Prešiel z Viedne do prevažne slovenského mesta Skalica, aby získal osobné dojmy. Našiel dostatok materiálov na šokovanie britskej verejnosti. Jeho závery boli uverejnené v mnohých novinách, od radikálneho Nation až po konzervatívne Standard a Morning Post.

Angličania na Slovensku

Jeho boj bol z hľadiska tradičných zahraničných záujmov Británie niečím novým. V dávnejšej minulosti riešilo Anglické kráľovstvo problematické vzťahy s Francúzskom a Španielskom, potom svoju pozornosť prenieslo na novoobjavené svety a budúce zámorské dŕžavy. Vnútrozemské krajiny Európy boli mimo jeho záujmov. Napriek tomu vyštudovaný historik a dnešný veľvyslanec Veľkej Británie na Slovensku Nigel Baker upozorňuje na viaceré bezprostredné kontakty Britov so Slovenskom v minulých storočiach.

„Existuje mnoho nečakaných či nepoznaných historických spojení. Napríklad obľúbený astrológ a matematik kráľovnej Alžbety I. John Dee bol medzi rokmi 1580 až 1590 častým návštevníkom Košíc, kde aj vyučoval,“ hovorí Nigel Baker. „Inžinier Isaac Potter pred 300 rokmi predstavil atmosferický parný stroj Newcomen, zrejme prvý raz na kontinentálnej Európe, v Novej Bani a v okolí Banskej Štiavnice. Našiel tam nový domov, aj tam zomrel.“

Nech o ňom viac vedia mladí

„Spisovateľ a akademik Seton-Watson bol priateľom T. G. Masaryka, Eduarda Beneša a Milana Hodžu a súčasne prvým profesorom československých štúdií na Oxfordskej univerzite,“ pokračuje britský veľvyslanec. „V roku 1918 presvedčil britskú vládu, aby podporila vznik demokratického Československa a bol tiež výrazným podporovateľom Čechov a Slovákov v zápase proti totalitarizmu v prvej polovici 20. storočia. Keď zavítal v roku 1928 do Bratislavy, študenti ho niesli na pleciach celou cestou z hlavnej stanice až do hotela Carlton. Mrzí ma, že jediným pamätníkom, ktorý má na Slovensku, je busta na rohu Mestského úradu v Ružomberku. Zaslúžil by si, aby ho aj dnešní Slováci viac poznali!“

Seton-Watson sa zaslúžil sa aj o to, že viacerí mladí nadaní Slováci, vrátane básnikov Martina Rázusa a Vladimíra Roya, získali štipendium na študijný pobyt na Edinburskej univerzite. Verejne sa zastal Československa voči hrozbe nacistického Nemecka a v lete 1938 absolvoval cestu solidarity po našej republike. SZPB určite podporí myšlienku inštalácie pamätných tabúľ tomuto úprimnému priateľovi Slovenska v Bratislave i Martine.

Od