Praha – Hrob neznámeho vojaka, archív AČR.
Branislav Balogh
foto – archív redakcie a internet
Špecifickým prvkom národnej pamäti je tzv. protokolárne pietne miesto. V bežnej reči ho poznáme ako Hrob neznámeho vojaka. Jeho vznik sa v modernej dobe po prvej svetovej vojne spája s úsilím snahou štátov utvrdiť vlastenectvo. Inštitucionalizovaním trúchlenia a spomínania na hrdinstvo predkov a spoluobčanov sa posilňovalo povedomie o hodnotách, za ktoré a proti ktorým sa bojovalo.
Keďže milióny príbuzných nemali pred sto rokmi prostriedky na návštevu skutočných miest, kde v prvej svetovej vojne padli ich príbuzní, Hrob neznámeho vojaka im poskytol miesto na spomienky. Tam mohli aj fyzicky oplakávať svojich blízkych. Z psychologického hľadiska prinášalo pietne miesto pomyselnú nádej, že ten neznámy je práve ich príbuzný.
Myšlienka zo 16. storočia
Prvý Hrob neznámeho vojaka vznikol v roku 1592 ako pamiatka na tých, ktorí padli pri obrane kórejského mesta Čindžu proti Japoncom počas Imdžunskej vojny (skončila sa víťazstvom Kórey a výsledkom bolo stiahnutie sa Japoncov z Kórejského polostrova). V Európe bol prvý pomník postavený v dánskom meste Fredericia na pamiatku neznámych vojakov padlých v Šlezvickej vojne v roku 1849.
Moderná myšlienka vytvoriť Hrob neznámeho vojaka však pochádza z obdobia prvej svetovej vojny. V roku 1916 vojenský pastor David Railton navrhol, aby sa uskutočnil pohreb „neznámeho vojaka“ za padlých počas prebiehajúcej vojny. Myšlienka sa zapáčila britskému premiérovi Davidovi Lloydovi Georgeovi, ktorý v nej videl aj silný mobilizačný rozmer. V rámci upevnenia vlastenectva vyhlásil: „Kenotaf (náhrobok, pozn. red.) je dôkazom nášho národného zármutku: Hrob neznámeho vojaka je prejavom nášho smútku ako jednotlivcov.“
Spojené kráľovstvo
V Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sa Hrob neznámeho britského bojovníka nachádza vo Westminsterskom opátstve, mieste posledného odpočinku britských panovníkov. Miestom sa snažil premiér David L. George a kráľ Juraj V. zdôrazniť význam vojnových obetí. Ostatky neznámych vojakov padlých na viacerých francúzskych bojiskách boli exhumované vo Francúzsku 8. novembra 1920 a so všetkými poctami prevezené do Veľkej Británie. Úctu im ešte pred nalodením vzdal osobne maršal Ferdinand Foch, vrchný veliteľ spojeneckých síl. Štátny pohreb sa konal vo Westminsterskom opátstve presne 11. novembra 1920 za účasti kráľa Juraja V. a mnohých významných hostí. Dodnes je to jediný štátny pohreb neznámej osoby, resp. skupiny osôb v dejinách britskej monarchie. Na mieste uloženia ostatkov je osadený žulový náhrobný kameň z belgického čierneho mramoru, jediný v celom opátstve, po ktorom je zakázané chodiť. Na náhrobku zarovno s podlahou je vytesaný dlhší pohrebný nápis, končiaci sa slovami: „Pochovali ho medzi kráľmi, lebo robil dobro pre Boha a jeho dom.“ Kenotaf je dômyselným spojením jednoduchosti a dôstojnosti a vyhľadávaným miestom pre oficiálne pietne akty. Veniec pri ňom položilo už sedemdesiat hláv štátov.
Československo
Nový štát Československá republika sa usiloval vybudovať svoje vlastné vojenské tradície, ktorými by sa zároveň dištancoval od Rakúsko-Uhorska. Na to mu poslúžil obraz hrdinstva legionárov. Práve preto sú do Hrobu neznámeho vojaka, zriadeného v roku 1922 v kaplnke Staromestskej radnice, uložené ostatky neznámeho legionára, ktorý padol v bitke pri Zborove. Miesto vybrali pre jeho centrálnu polohu, podľa vzoru Francúzska. Pokloniť sa neznámym padlým chodili zahraničné delegácie až do roku 1941.
Nacisti si uvedomovali, že hrob zosobňuje vojenské tradície bývalého Československa, resp. Čechov. Karl Hermann Frank v snahe oslabiť vôľu národa vydal pokyn, aby ich presunuli. Dostali sa do Terezína, kde sa ich stopa stráca. Historik Viktor Šimek spomína: „Na rozdiel od Wehrmachtu, ktorého príslušníci mali úctu k ostatkom na úrovni vojaka k vojakovi, ba im salutovali, až Waffen-SS ich vnímali čisto ideologicky.“
Hrob sa obnovil v roku 1949. Keďže legionári bojovali v sovietskom Rusku proti boľševikom, bolo nemysliteľné, aby sa do neho uložili ostatky legionára. Vybral sa teda vojak, ktorý padol v rámci Karpatsko-duklianskej operácie. Za miesto sa zvolil Pamätník národného oslobodenia na Vítkove. Ide o monumentálny komplex vybudovaný v rokoch 1929 – 1933, slúžiaci na uctenie si pamiatky čs. legionárov a československého odboja v prvej svetovej vojne.
Socialistické zriadenie dalo miestu iný rozmer: nemalo zahŕňať len vojakov, ale aj civilistov bojujúcich za slobodu. V ideológii hral úlohu aj fakt, že vojak plní rozkazy, zatiaľ čo bojovník bojuje z presvedčenia, čo malo v rámci povojnovej ČSR veľký význam. Vzniklo teda nové pomenovanie, Hrob neznámeho bojovníka. Tradícia klaňania sa zahraničných, ale aj občianskych delegácií ostatkom neznámeho bojovníka tak pokračovala až do roku 1989. Dnes sa môžu hostia prísť pokloniť ostatkom účastníkov 1. aj 2. odboja, keďže 8. mája 2010 boli k vojakovi od Dukly uložené aj nové ostatky legionára zo Zborova.
Francúzsko
V Paríži uložili ostatky neznámeho vojaka do kaplnky vo Víťaznom oblúku presne 10. novembra 1920. Pôvodne mali byť v Panteóne, od toho sa však po protestoch verejnosti upustilo. Samotné uloženie na dnešné miesto (pod Víťazný oblúk) sa udialo v januári 1921, a odvtedy je toto miesto častým cieľom návštev. Štátne návštevy nevynechávajú príležitosť pokloniť sa dnes už padlým neznámym vojakom oboch svetových vojen. Náhrobný kameň je položený zarovno so zemou a vyníma sa na ňom strohý nápis: „Tu leží francúzsky vojak, ktorý zomrel za vlasť 1914 – 1918.“ Miesto je obkolesené nízkym kovovým zábradlím a pred ním horí večný oheň. Zaujímavosťou je, že po vražde prezidenta USA, Johna F. Kennedyho, požiadala jeho manželka o umiestnenie večného ohňa pri jeho hrobe na Arlingtonskom cintoríne tak, ako je to v Paríži pod Víťazným oblúkom. Priestor je dnes súčasne obľúbeným miestom turistov, ktorí navštevujú Víťazný oblúk týčiaci sa nad Hrobom.
Spojené štáty americké
Miestom odpočinku neznámeho vojaka je Arlingtonský národný cintorín v štáte Virgínia. Mohutný náhrobný pomník z jurského mramoru bol slávnostne odhalený 11. novembra 1921. Pod ním spočinuli ostatky vojakov z amerických poľných cintorínov z prvej svetovej vojny, nachádzajúcich sa vo Francúzsku. Finálnu podobu mramorového kvádra dostal Hrob v roku 1931. Na severnej a južnej strane pomníka sú vytesané tri vence, neskôr k nim pribudli mená slávnych bitiek prvej svetovej vojny: Ardennes, Belleau Wood, Château-Thierry, Meuse-Argonne, Oisiu-Eiseu a Somme. Na východnej strane sa nachádzajú tri grécke figuríny reprezentujúce Mier, Víťazstvo a Hrdinstvo (pôvodne nazvané americká mužnosť). Na západnej strane je nápis: „Tu odpočíva v rešpektovanej sláve Bohu známy americký vojak.“ Na základe pokynu prezidenta Dwighta D. Eisenhowera boli pred žulový pomník 28. mája 1958 pochovaní vojaci z druhej svetovej vojny a kórejskej vojny. V rovnaký deň v roku 1984 tu pochovali ostatky neznámeho vojaka z vietnamskej vojny.
Ruská federácia
Náhrobný kameň z tmavočerveného porfýru zdobí bronzová socha rozvinutej zástavy, na ktorej je umiestnená prilba a olivová ratolesť. Tak vyzerá Hrob neznámeho vojaka pri Kremeľskom múre v Moskve. Pred Hrobom je umiestnený večný oheň, zasadený do stredu päťcípej hviezdy z labradoritu. Po obvode ohňa je nápis: „Tvoje meno je neznáme, tvoj skutok je nesmrteľný.“ Pomník bol odhalený 8. mája 1967 a po obnovení je pri ňom od roku 1997 aj čestná stráž. Vpravo od hrobu sa nachádzajú menšie porfýrové bloky s prsťami zeme z miest s titulom Mesto-hrdina: Leningradu, Kyjeva, Minska, Stalingradu, Odesy, Sevastopoľa, Kerču, Novorossijska, Tuly, Brestu, Murmanska a Smolenska. O niečo ďalej je na obelisku z červeného granitu vytesaných štyridsať názvov miest s čestným titulom Mestá vojenskej slávy. Miesto často navštevujú zahraničné delegácie aj turisti. Jeho význam umocnil dekrét prezidenta Dmitrija Medvedeva z roku 2009 o vyhlásení miesta za Celonárodný pamätník vojenskej slávy.
